Bezstarostná jízda

Opojná atmosféra slobody, trávy, piesní (jednu z piesní psychedelickej kapely Fraternity of Man pod názvom Don’t Bogart That Joint, použitej vo filme, neskôr mimochodom celkom vtipne prespieval Pavel Bobek pod názvom Poď stoupat jak dým), slobody bez strechy nad hlavou a života na americkom vidieku. Striedajú sa tu hipícke komunity, drogové opojenie, voľná i predajná láska a buranskí, nenávistne naladení farmári, nedôverčivo pomrkávajúci na módne trendy valiace sa Amerikou. Toto však nie je len biblia Hippie- Typy štýlu, skôr epizóda ukazujúca, prečo sa z komunity večnej voľnej lásky, kvetín a marihuanovej radosti vyvvinuli pomerne rýchlo márnomyseľní Yuppie. Nuž veď dej to sám ukazuje: najprv si treba zarobiť nejakým veľmi výnosným kšeftom, najlepšie na hrane alebo za hranou zákona (aby sme sa moc nenarobili a dobre vyzerajúce fazóny tiel a tvárí zachovali) veľké prachy. Potom si za ne kúpiť poriadne fáro, motorku aby každý mohol čumieť ako puk na to ako sa odťažito a cynicky prúdi cestami-necestami. Žiadna kunda pred Nami a Našimi nafúkanými, všeznalými a peniazmi naplnenými Egami neujde suchá. Kdeže partnerstvo, my jupíci zarábame ťažké prachy a tak si chceme primerane užiť. Manželstvo kľudne venujeme buznám - veď vychádzame z ideálov rovnoprávnych kvetín! Nuž a keď sú problémy, nájdeme si právnika, kúpime mu nejaký ten koks, nech si užije, zarehlíme sa s ním. Ako dobrý kamoš nás vytiahne zo všetkých prieserov, za ktoré nech trpí ten plebs, čo nikdy nepochopil naše slobodomyseľné ideály o večnej láske, estetickej kvetinovej výzdobe a opojných adrenalínových zážitkoch. Hlavne nezabúdať, že všetko treba užiť. A kto si neužíva nech bárs aj zdochne. (20.08.2014)

Bezstarostnú jazdu som videl po desiatkach rokov a prakticky som si už na premiérové dojmy nepamätal. Veľmi dlho som premýšľal, či ponechať pôvodné štvorhviezdičkové hodnotenie alebo ho zmeniť v súlade so včerajším zážitkom. Nepopieram, že ide o film v danej dobe prelomový a pre určitú komunitu kultový. Pre mňa je však dôležitejší súčasný dojem z neho. A ten mi vraví, že je to pomerne falošný film, v ktorom dej neplynie spontánne, ale za každou scénou je badateľný zámer tvorcov zapôsobiť na diváka presne definovaným spôsobom, a to nepíšem iba o závere. Na jednej strane sa plytvá časom na nekonečné zábery prírodných scenérií, ako keby išlo o prezentáciu cestovky, a na druhej sa jednotlivé scény nedoťahujú do konca a ostrým strihom sa prechádza do ďalšej epizódy. Prekvapujúce bolo, ako v tej dobe dlhšie vlasy v kombinácii s drahými čoprami poburovali miestnych obyvateľov. Ocenil som aj výborne vykreslenú chaotickosť života hipisáckej komunity, ktorú dvojica navštívila. Napriek tomu zotrvávam na trojkovom hodnotení. (07.03.2015)

„Ľahký jazdec” je americký, legendárny, kultový a nezávislý kinematografický počin z konca 60. rokov - dvadsiateho storočia, ktorý je napokon predsa »závislý« na finančných prostriedkoch → producenta, scenáristu a herca v hlavnej úlohe → Petra Fondu, sledujúc cestu dvoch kamarátov na motocykloch Chopper, ktorí si to zrovna namierili z L.A. do New Orleans, a to konkrétne na vychýrený karneval Mardi Gras...☺ Z juhozápadu Los Angeles do mesta na juhu v Louisiane, je vzdialenosť cca 1 892 míľ, čo je v prepočte na kilometre → 3 044,228 km, a tak počas toho budú musieť nielen trochu častejšie (na)tankovať, či poprípade niečo zjesť a vypiť, ale súčasne aj postretať mnoho ľudí, medzi ktorými by som našiel napríklad i → „deti kvetov” , psychedelickú mládež, tzv. hnutie hippies, kam ich v podstate zavedie »cudzinec na diaľnici« , pričom fúzkatému Billymu, a ani Wyattovi, alias „kapitánovi Amerika” , nie je táto uvoľnená komunita absolútne cudzou, keďže oni dvaja sú priamo hippisákmi, ktorými bude okolie čochvíľa poriadne pohŕdať... , a to najmä → agresívni južania („rednecks”), ktorí si nekladú servítky pred chlebáreň, a do toho sa rovnako pridáva i nekonečné « drogové opojenie » , a to ani nehovoriac o kľúčovom zoznámení sa s naprosto svojským právnikom Georgeom Hansonom vo väzení, s ktorým sa im na chvíľu skrížia kolesá, a tak sa snáď už naskytá otázka sama od seba: „Ako sa ich putovanie vlastne (s)končí... ?” / Dennis Hopper je síce oficiálne uvedený, ako herec, autor scenára a režisér, ale myslím si, že sa musel nakoniec spoľahnúť predovšetkým na skúsenosti renomovaného kameramana → maďarského pôvodu, Lászlóa Kovácsa, ktorý vytvára fascinujúcu kompozíciu obrazu, ešte okorenenú i šikovnú strihovú skladbu Donna Camberna, a čo by to celé bolo bez dobových pesničiek, trebárs od → Steppenwolfu, The Byrdsu, či aj od The Jimi Hendrix Experience, však ? Jednoznačne film urobil cez noc superhviezdu z JACKA NICHOLSONA, ktorý sa predtým pohyboval v druhoradých produkciách z dielne Rogera Cormana, ale až teraz KONEČNE prestúpil do prvej, najvyššej ligy jagavej svietivosti, kam sa bohužiaľ paradoxne »nikdy« nepodarilo dostať dvom ústredným protagonistom → Petrovi Fondovi, a ani Dennisovi Hopperovi, a to i napriek tomu, že si zrejme asi ukrojili najväčší kus z koláča, keď by sa následne mohlo zdať, že Nicholson dojedal iba jeho zbytky, no na rozdiel od nich, na mále hereckého priestoru, predviedol → nadštandardný herecký výkon, zatiaľ čo sa oni dvaja zvyčajne pohybovali v štandardnej obyčaji. Film s rozpočtom 400 000 $ oslovil mladých kombináciou drog, rockovej hudby a násilia a v kinách zarobil viac než 16 miliónov dolárov, čím mu trasu vydlaždil môj mimoriadne obľúbený → Bonnie a Clyde. Som si extrémne istý, že táto záležitosť asi nie je určená úplne pre všetkých !? (22.08.2021)

Kultovní film o uhulených hippiesácích na motorkách, u kterého jsem povědomě čekal, že buď se mi bude příliš hnusit či provokovat, nebo budu se u něj hořce smát trapností. Snad na základě hodně kritických a ironických komentářů mých oblíbených uživatelů (no... především uživatelek). Kdepák, já vnímal velice seriózní podívanou na dané téma, s velice pěknou šedesátkovou muzikou a poetickou kamerou zachytávající divokou americkou přírodu. Ano, hlavní hrdinové mi zrovna nebyli moc sympatičtí (jako mi je nesympatická celá ta atmosféra hippies), také film často upadal do monotónní polohy jízda krajinou - v pozadí písnička - setkání s někým - zastávka - opět jízda... takže jsem se stihl i nudit. Ale jinak vděčím kolegovi, který mne na zhlédnutí tohoto filmu přesvědčil, protože obohacení se dostavilo. Taky jsem byl překvapen, jak mne hodně bavil mladý Jack Nicholson, kterého opravdu nemusím, ale tady musím říct, že přítomnost známého herce v druhé polovině (po dost monotónní první) tenhle film hezky osvěžila. Nicholsonův výklad teorie o mimozemšťanech mne pobavil. A rozesmálo mne taky, když začla hrát skladba o kouření marihuany Don't Bogart That Joint, kterou jsem znal především v podání Pavla Bobka, u nás přetextovanou s použitím velice chytrých a nenápadných metafor jako "Pojď stoupat jak dým". Ten Bobek tenkrát věděl, o čem má v dobách přísné cenzury zpívat! :-D 60% (25.08.2019)

To je tak bezstarostná jízda, že její tvůrci ani nepokládali za nutné vymyslet pořádný scénář. Po dějové stránce nula, nicméně atmosféra se vcelku povedla obzvlášť díky soundtracku a záběrům na motorky svištící americkou krajinou. Jack Nicholson byl ze všech nejlepší a scény ve vězení a v bistru byly jediné ze zastávek, které mě nenudily. Ale prý je to kult. (25.10.2014)