Kukačka v temném lese

Psychologická dráma z druhej svetovej vojny. To nie je nič výnimočné. Ale psychologická dráma z druhej svetovej vojny očami mladého dievčaťa, ktoré je vychovávané v rodine gestapa, to už originálne je. Emilka žije v zlatej klietke, inými slovami v luxuse a jej adoptívny otec ju má rád. Síce svojim spôsobom, ale v ťažkých časoch sa aj to ráta. Napriek tomu je na tom rovnako zle, ako "obyvatelia" koncentračných táborov. Vykorenenie totiž prináša so sebou ako vnútorné, tak vonkajšie utrpenie (spolužiaci,macocha). Oleg Tabakov podáva výkon hodný akýchkoľvek filmových cien a keďže v zámorí sú obzvlášť citliví na podobné príbehy, tak sa čudujem, že sa tam Československo s Kukačkou nepokúsilo zabodovať (možno sme film nominovali, ale to sa mi nezdá). Výborne napísané dve hlavné postavy zakrývajú aj fakt, že ten zvyšok je len schematicky rozdelený na dobrý a zlý. (06.09.2014)

Očakával som trochu viac, nejaké hlbšie prežívanie príbehu a osudu postáv, ale to sa nedostavilo. Výkony hercov nie sú zlé, ale niečo tomu chýbalo v dramatickosti a uveriteľnosti. Nacistický dôstojník s dvomi tvárami a dvomi povahami oproti jednoduchému mladému dievčatku, ktoré sa nenechá spracovať mašinériou ríše. Keby to takto mohlo fungovať aj v skutočnosti, svet by asi vyzeral inak. V závere, keď sa mi už zdalo, že film bude zakončený surovou scénou pomsty, radšej sa zopakovala vízia slobody v morskej hladine a bola nahradená skutočnou slobodou obyčajnej moravskej rieky. (29.01.2014)

Antonína Moskalyka mám zaradeného ako režiséra priemerných filmov a zmarených príležitostí. Ani kukačka na tom nič nezmenila. Nemal pri nej dobrú východiskovú situáciu, pretože už scenár bol čudný napriek tomu, že námet poskytoval veľké príležitosti. Ukázať fašizmus cez prizmu jedného z jeho prejavov a projektov bolo veľkou príležitosťou, ktorá nebola dostatočne využitá scenáristom, ani režisérom. Čiernobiele videnie, schematickosť, množstvo klišé, jazykové zmätenie, to sú asi hlavné nedostatky filmu, ktorý z marasu ťahá najmä Oleg Tabakov svojim plastickým, mnohotvárnym prejavom. Ale to je na celý film málo, najmä keď postave okolo ktorej sa všetko točí prisúdili výrazové prostriedky sfingy a jej duševný svet zaradili do zoznamu utajovaných skutočností. Čakal som viac, než som dostal. (02.02.2014)

Film, ze kterého mě občas pěkně zamrazilo. Hlavní představiterlka přesvědčivě ztvárnila dívku, z níž převýchova málem uděla bezskrupulní a chladnou bytost a Oleg Tabakov bez diskuzí tvoří halvní devizu tohoto netradičního snímku. Antonín Moskalyk opět nezklamal a film mi svým stylem někdy připomněl Babičku a hlavně v závěru Kateřinu Horrowitzovou. A ono spojení bylo více než působivé. (22.11.2007)

Menej známy československý koprodukčný film rozpráva príbeh Emilky, ktorá sa dostáva do nemeckej rodiny. Mala byť pravdepodobne hlavnou postavou, ale zatienil ju ruský herec v roli náhradného otca - nemeckého dôstojníka a zároveň veliteľa koncentračného tábora. Film má zaujímavý príbeh, hlavne druhá polovica, ale filmu chýbajú silnejšie emócie, aby sa film divákovi zaryl hlbšie pod kožu. 60%. (17.04.2017)