Rebelové

Tak to byly doby Renčovy soudnosti. Pod jeho taktovkou vznikl na české poměry ojedinělý snímek, kýčovitý a jednoduchý - ovšem vyčítat něco takového muzikálu je asi jako stěžovat si, že je Plzeň hořká. Choreografie možná mohla být nápaditější, ale jinak samé libové masíčko. Vynikající výtvarné a kostýmní řešení, chytlavé dobové songy, přesní herci, malebné Týniště (skoro bych řek, že další herec filmu) a je znát i Zelenkova ruka na celém díle. Nakonec není to jen love story zasazená do šedesátých let, ten příběh ztělesňuje metaforicky sen roku 68, je extenzí lidských přání a jako správný sen je náležitě idealizovaný, což muzikálu sluší nejvíc. (29.12.2008)

Film mal byť komediálny muzikál? Zráža ho k zemi seriózna časť filmu. Film mal byť retro-drámou? Zráža ho k zemi šialená muzikálová vizuálna stránka. Film mal byť inteligentnou komédiou? Zráža ho k zemi humor, ktorý mal osloviť najmladšiu generáciu (Kamasútra a pod.). Mix žánrov, ale na jedno pozretie to nezaškodí. A Zuzana Norisová ... (10.10.2005)

Mám to rád a viděl jsem to několikrát i v letním kině a je to už dlouho kdy to bylo poprvé, příběh je super neustále se tancuje zpívá a mě se to líbí a ta doba je dost slušně pojata takže chválím tenhle útěk a hlavně brejlatého slováka protože je borec. Kočky jsou super až na paní komornou ta mě fakt dostala fakt povedené. (08.09.2018)

„To sme si asi fakt nerozumeli.“ Rebeli majú tendenciu zasiahnuť vaše srdce. Začínajú nenápadne. humorne, nezáväzne. Renč len občas príde s niečím vážnejším, čo naznačuje, že sa nepohybujeme v až tak neškodnom letnom dobrodružstve, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. O to sa postará jednak výborne mužný otec Tomáš Hanák, ktorý nikdy v ničom predtým a ani potom nebol taký dobrý ("Jeho nepoznám, ale ju áno a to mi stačí.“) a jednak občasné nenápadné, ale o to mrazivejšie detaily (všetci v kine sa bavili, ale keď akoby len tak mimochodom zaznel rok 1968, rozhostilo sa v sále hrobové ticho). Prvú hodinu sú to každopádne naozaj len detaily, ktoré sú prebíjané sympaticky roztatárenými spevácko-tanečnými výstupmi. Tie svojou úprimnosťou, nákazlivou radosťou zo života a originálnou vizuálnou stránkou berú dych. Renč pracuje s peknými, no slabými mladými hercami podobne, ako svojho času Verhoeven vo Vesmírnej pechote. Do toho výborné kostýmy, výprava zaspatej pohraničnej dediny topiacej sa v letnej páľave a starí machri v cameách (Bohdalová, Svěrák, Neměc, Štepka). A potom sa zrazu všetko blbnutie končí a prichádza strhujúci záver, ktorý v mojich očiach predbehol aj fenomenálne smutné Pelíšky. Renč nás šokuje silnými zábermi na stratenú platonickú lásku, žaláre trhajúce krásne vzťahy, vlaky spomalene odchádzajúce do diaľky za zvukov vypaľovačky o San Franciscu a pomýleným politickým systémom, kŕčovito sa zmietajúcim v narastajúcom strachu a neistote. Takisto ma bavila detektívna hra na bonzáka (vtedy ma fakt zaskočilo, že ním bola tá osoba, ktorá ním nakoniec bola, ale dáva to logiku: ľudská hlúposť sa nejeden raz skutočne ukrýva na miestach, na ktorých by ste ju čakali najmenej a nejeden raz ten, ktorý sa správa ako idiot, v skutočnosti žiadny idiot byť nemusí). Musím spomenúť aj asi tonu kultových hlášok ("Otvorte okno, cítiť tu alkohol."). Bravo. Kino Považan NMnV 2001 (12.01.2009)

Použít hezké písničky, zastylizovat se do Godardova filmu Žena je žena, zkopírovat Mélièsovu scénu z Cesty na Měsíc, upatlat bezduchý příběh a doplnit hloupými dialogy a mimořádně stupidními a omšelými vtipy, tomu snad nemůžeme říkat umělecký výkon ani při té nejlepší vůli. Renč zřejmě bral hodiny u Trošky. /// Viděno v rámci Challenge Tour 2015: 30 dní se světovou kinematografií. (04.04.2015)