Po stopách krve

Takže máme tu vraždu, čo znamená, že treba vyšetriť všetky vzťahy mŕtveho s okolím, potom nasleduje ďalšia vražda, ktorá naznačí, že treba zmeniť štýl vyšetrovania a všetko bude asi inak. Zoženú sa nejaké psychiatrické posudky, všetkých postupne priškripnú na policajnej stanici, a keď zase dej začne stagnovať, objaví sa ďalšia mŕtvola, aby sa divák nezačal náhodou nudiť a dostal nový impulz. V hlavnej úlohe vyšetrovateľa je herecké eso, ktoré občas utrúsi suchú hlášku a dodáva tak projektu filmový zmysel, pretože ja si Po stopách krve dokážem predstaviť ako hodinový diel ľubovoľného kvalitného seriálu, pri ktorom máte pri každej časti pocit, že bol o niečom. V tomto prípade napríklad o neľahkom osude sirôt v spoločnosti, alebo neľahkom prístupe k pedofílii ako chorobe, ktorá ničí ako svojho "nositeľa", tak svoje okolie. Poteší záverečná Columbovská pointa, ktorá ma presvedčila o štvorhviezdičkovom hodnotení, lenže potom prišiel dovetok, ktorý ukázal vyšetrovateľov v trochu pribrzdenom svetle a nadšenie bolo fuč. SPOILER: Keď mali posudky o iných podozrivých, prečo ten o vrahovi získali až po jeho usvedčení? Mohli ho zatknúť hneď na začiatku.... (20.04.2013)

"Cikáni obyčejně nevraždí děti vlastního kmene. Na to nejsou dost civilizovaní." Takže ty děti vraždí cikán, pedofil, homosexuální sadista nebo fanoušek Benfiky Lisabon? Tohle je zkrátka zapeklitej případ a major Kalaš na dovolený si celkem zavařil mozkový závity. Já jsem se s ním po stopách krve vydal již poněkolikátý, takže už jsem měl menší náskok, ale ta hrozivá hudba mě stejně nenechávala klidným. Tohle prostě má atmosféru a použití fotopasti již před půl stoletím mě docela zaskočilo. (08.05.2018)

,,Cikáni většinou nevraždí své děti. Na to nejsou dost civilizovaní." Ponurá kriminálka s R.Hrušínským v roli majora Kalaše. Nemůžu si pomoct, ale mně se jeho výkony z filmů 60.let slévají v jeden - skvělý. Zavřu oči a slyším pana Kopfrkingla, otevřu je a vidím Kalaše. Černobílá kamera světel a stínů spolu s hudbou dodávají snímku až mrazivé strašidelnosti. Divák je záměrně veden k různým pachatelům, aby ho nakonec odhalil až Kalaš. Potěšily Milada Ježková i Hana Brejchová (zvláštní, má stejný hlas jako sestra Jana). Ani po opakovaném zhlédnutí film nenudil a nezklamal. (21.04.2013)

Po stopách krve kráčajú stopami krvavými od začiatku prieč koncom, lenže skutočné motívy a kľúčové udalosti sa dozvedáme veľmi nenápadne, potichu, niekedy len mihotaním pohľadov. Téma je nepríjemná, pedofilná deviácia a postupné nabaľovanie náladového strachu celej dediny napovedajú Bressonovskými motívmi mimických (ne)vyjadrení. Najväčšie emócie, ktoré na nás tamojší obyvatelia vykľú, sú sklonené hlavy. Nemožno teda čakať akési elegantné rozlúštenia podopreté odvodzovacími hláškami zahraničných superstar, občasné menej logické chovania nepriamych svedkov sú len výsledkom ohromných očakávaní, ťažko splniteľných. Je teda pravdou, že formálne je táto časť "ságy" o niečo zaujímavejšia. Nuž a záverečné vyšetrovanie cez zásteru v premietačke a stekajúci pot páchateľa prebieha mimoriadne naturalisticky a bez zbytočných slovíčok krásy. Vtedy, keď detektív (inak ojedinele) ukončil ono ticho suchou hláškou na margo tých topánok : "bylo by je škoda, pravda?", znamenalo pre nás divákov tú pravú katarziu takto zostavenej zápletky : netradičnej, o to však interesantnejšej. (17.07.2015)

Poctivá kriminálka, jejímž autorem je sám režisér. Psychologicky propracované postavy. Rudolf Hrušínský v roli majora Kalaše přesvědčivý profesně, i lidsky (ve vztahu k Vlastě - Haně Brejchové). Ve chvíli, kdy Kalaš vyslýchá Fojtovou (Jana Vaňková),tak se okruh podezřelých zmenšuje. Hudba: Pavel Blatný. (14.07.2009)