Nehoda

Mistrovsky natočená psychologická studie kombinovaná se sociální kritikou. Hlavními devizami jsou perfektně vykreslené charaktery, které pod civilizovanou slupkou skrývají mravní zkaženost a primitivní, násilné sklony a všudypřítomná dusná atmosféra, která by se dala krájet. Výslednému efektu bezpochyby napomáhá herecké obsazení. Nemá to chybu. (18.12.2011)

Veľmi dôveryhodne psychologicky vystavaný film. To znamená, že vyčítať mu pomalosť a málo deja je trochu bezpredmetné. Lenže príbeh sa odohráva vo svete, kde krásne študentky zvádzajú renomovaných profesorov, kde títo profesori pozývajú svojich mladých študentov na obedy, kde ich opíjajú a filozofujú o tom, ako sú inteligentní. V rámci filmu to funguje, lenže ja som z vysokej školy nikdy takýto pocit nemal a aj ak by som sa opýtal všetkých spolužiačok, čo som kedy mal, či zažili niečo podobné, tak odpoveď je jasná. Ale načo porovnávať s realitou a kaziť si kvalitnú, i keď občas skutočne trochu nudnú filmárčinu. To, že vám bude zo všetkých postáv viac alebo menej zle, bolo určite zámerom, takže chyba tvorcov to nie je. (26.05.2014)

Svet univerzitných intelektuálov, študentov a spoločenskej smotánky v psychologickom príbehu, kde pod úctyhodnou fasádou spoločenského postavenia sa skrýva neúprimnosť, klamstvo a potlačované pudy. Úprimnejšie posolstvo a mravnú nádej v sebe nemá ani učiteľ, ani jeho žiaci. Veci, prostredie a nálada príbehu vychádzajú zo zvláštne stiesňujúco- smutnej atmosféry celého filmu, odohrávajúcej sa akoby v opare neradostnej spomienky. Autohavárii dvoch mladých študentov na počiatku filmu dejovo totiž predchádza väčšina nasledujúceho deja. Spočiatku pomaly sa rozbiehajúca a mierne uspávajúca zápletka dostáva postupne pevné kontúry v chovaní sa jednotlivých aktérov - vysokoškolského profesora, jeho študentky - rakúskej šľachtičnej a jej dvoch nápadníkov. Losey ozvláštňuje dej dialógom prebiehajúcim mimo zobrazovaný dej, zvukmi z okolia, ktoré sú protikladom zobrazovanému statickému pokoju, pokojným a navonok uhladeným správaním sa hrdinov, v ktorých vrú nepokojné vášne, zameraním obrazu na jeden objekt. Zdržanlivosť a predpísaná noblesa sa ventiluje na stretnutí smotánky vo vile jedného zo šľachticov, kde úctyhodní muži odhodia saká a púšťajú sa do agresívneho súboja na hromade pripomínajúceho akúsi interiérovú obdobu rugby. Zobrazenie spoločenských masiek , pretvárky a každodenných klamstiev voči najbližšiemu okoliu na vysokej úrovni, kde rovnocenné miesto dostali dej, herci (zaujme Dirk Bogarde aj Michael York) aj obraz. (17.08.2005)

Väčšina filmových príbehov tragickou nehodou končí, tento ňou začína. Začiatok je teda originálny a obstojne navnadí. Zbytok tvorí dlhočizný vševysvetľujúci flešbek. Bogarde i Baker v hlavných úlohách sú fajn, mladučký York je príjemným oživením, ale film má vcelku dosť pomalé tempo, nevýrazný milostný päťuholník (áno, aj takýto exot sa vo filme niekedy pritrafí) s nadštandartnými vzťahmi medzi profesorom a jeho dvoma študentami ma veľmi nepresvedčil a film tak často nudil. (07.07.2023)

Snímek, na němž mě nejvíc zaujal herecký zjev Jacqueline Sassard. Je to sofistikovaná podívaná, jejíž rafinovaná kompozice a neotřelé režijní postupy rezonují s mým diváckým vyladěním. K naprosté dokonalosti tomu ale přesto něco chybělo. Soudím, že je to film, na který sedne označení "ušlechtilá nuda". (28.05.2012)