Hra o jablko

Hodinu a pol sa riešia interpohlavné problémy, kto s kým spáva, kto s kým skončí, kto s kým bude mať dieťa. Do toho občas vidno nejaké kozy, odvážne zobrazené pôrody a všade sa zakotúľa symbolické jablko. Kto by to nepochopil, tak pre toho je spomenuté aj v názve. Pomerne neznáma Chytilovej ambiciózna sonda do moderných duší, ktorá by si zaslúžila častejšie opakovanie v televízii, aby sme sa mohli utešovať tým, že nie všetky nešváry modernej doby sú iba záležitosťou súčasnej vzťahovej povrchnosti, ale skôr ľudskej prirodzenosti. Len ten jej štýl mi nie vždy sadne... (03.02.2014)

Doktor, čo hrá na dve strany a ženy, ktoré na ňom niečo vidia. Príbeh prebieha z veľkej časti v priestoroch pôrodnice, inak už len v posteliach a v prírode. Zdalo by sa, že sa rozoberajú vzťahy, ale skôr je to tak uletené až tie vzťahy unikajú v celkovej nezmyselnosti. –––– Jestliže tě nemiluju a spím s tebou, pak je absolutně nevyhnutné, abys mě uspokojil. (27.01.2015)

Je to takové hodně jízlivé, hlavní hrdina v podání Jiřího Menzela je tam vykreslený jako sobec a zbabělec a hlavní hrdinka v podání Dáši Bláhové jako poměrně vyděračská osoba. Jinak jsem skoro nevěřil, že ten film vznikl v normalizační době, protože tam jsou vidět dost uvolněné poměry a docela na tu dobu slušné množství (ženské) nahoty. Divím se, že Věře Chytilové něco takového u schvalovatelů vůbec prošlo. (25.11.2016)

Miestami až reportážne-dokumentárna kamera v kombinácii s fiction látkou pôsobí stále veľmi fresh a to isté platí aj o postavách a ich konfliktoch. Chytilová v roku 1976 vytvorila univerzálnu a v princípe nestarnúcu komediálnu štúdiu vzťahov a strachu zo zodpovednosti moderného (súčasného) človeka. Bez didaktickosti a zbytočného moralizovania. (15.01.2024)

Som rád, že som sa po dlhej dobe dostal k tomuto filmu, z ktorého si väčšina divákov zapamätá iba množstvo detí derúcich sa v priamom prenose na svet. A bez váhania mu pridávam hviezdičku. Vôbec neriešim opisované morality, feminizmus, miesto tohto filmu v tvorbe Věry Chytilovej. Riešim iba životný výkon Dáši Bláhovej, precízny aj v detailoch. To jej klaunstvo navonok mi vzdialene pripomenulo najlepšie filmy Giulietty Massini. Až na občasnú stratu tempa som bol nadmieru spokojný. Takže, ať si kdo chce, co chce říká, odo mňa je to za štyri. (02.07.2011)