Utajený

Reziserova velka a sikovna hra s divakom (tak "komercnym", ako aj "intelektualnym"). Ku cti tvorcovi vsak ide o poctivu hru, ked castym narusanim vlastnej reality filmoveho priestoru (odrazove plochy, dlhe a svojim sposobom neprirodzene celne zabery, rekvizity suvisiace s filmovou tematikou, pritomnost televizie ako aj narusanie plynulosti sledu obrazov vyuzivanim rychloposuvu ako jednej zo zakladnych funkcii reprodukcnych zariadeni) a vlastne aj velmi presnym nazvom filmu su divakovi permanentne podsuvane indicie k moznemu uchopeniu a konecnemu "rieseniu" predkladaneho diela. Najvacsim "napatim a vzrusenim" tak vdaka tomu bolo pre mna sledovanie (nezamienat s odcudzovanim) divackych reakcii po projekcii... . (09.02.2006)

„To máš pravdu. Nie je to vôbec vtipné.“ Od kontroverzného nemeckého režiséra Michaela Hanekeho som v čase písania týchto riadkov videl iba nudnú PIANISTKU, ktorej cieľovým divákom určite nie som. UTAJENÝ ma však zaujal. Dostal ma už podozrivo podobný Lynchov (starší) LOST HIGHWAY. Kým Lynch sa však v pôsobivo rozbehnutom príbehu (manželský pár je terorizovaný psychopatom, ktorý sleduje 24 hodín ich dom) klasicky „lynchovsky stratil“ v nezmyselných až neznesiteľných halucinogénnych pasážach, Haneke zostáva verný príbehu, scenáru, postavám a dialógom. V preklade, UTAJENÝ má „normálny“ scenár (čo neznamená, že nezostanete vyvalení z konca). Vynikajúce herecké obsadenie (Auteuil a Binocheová) strieda neznesiteľné napätie, hnané až do desivej absurdnosti (jeden záber na „nehybný dom“ je taký dlhý, až som musel skontrolovať, či sa mi neseklo DVD) a šokujúce scény (krk, sliepka). Posledné minúty nechajú znechutených iba tých, ktorí si neprečítali názov. (14.09.2006)

Na základných školách, konkrétne - už do 8. ročníkov by som normálne zaviedol na občianskych náukach, povinný predmet, aby hlúpi žiaci pozerali filmy rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho, a vtedy by zistili, ako hlboko sa zo dňa na deň, hlbšie a hlbšie prepadajú vo svojich primitívnych, materiálnych, úbohých životoch. Na príčine tomu, je bohužiaľ, viacero faktorov, ktoré len podtrhujú samotnú náladu súčasnej spoločnosti. Som si 100 % istý, že mojej požiadavke, toto jednoduché školstvo - nikdy nevyhovie, lebo snímky tohto režiséra, sú oveľa, ale oveľa ťažšie stráviteľnejšie, ako kúpená desiata v bufete s rýchlym občerstvením, a takto sú postupne riadne otupení. Som normálne nadšený, že som sa podujal na to, aby som videl všetky snímky Michaela Hanekeho, a toto je už dvanásty z trinástich, ktoré za svoj umelecký život, nakrútil. Pojednáva o rodine Laurentovcov, ktorých sleduje ANONYM, čo nakrúca ich dom, a záznamy posiela na videokazetách na ich trvalú adresu, a postupom času, to nebude iba na toto miesto. Georges i Anna, sú si jednak rovnomerní, alebo sú si kariérne vyrovnaní, obidvaja sú dosť úspešní vo svojich profesiách. Majú tiež syna Pierrota, ktorý ale nie je úplne vyrovnaný. Čím dlhšie budú chodiť domov kazety, tým viac sa bude zhmotňovať nepríjemná atmosféra, ktorá nebude brať na nikoho ohľad, a to najmä, keď sa Georges zavŕta do svojej minulosti, a niekoho tam nájde... Opäť sa pozerám na snímok, v ktorom sa odhalí práva podstata ľudskej osobnosti. Naprosto strhujúci sú dvaja renomovaní Francúzi ( Dano sa narodil v Alžíre ), ktorí taktiež čosi dokázali. Daniel aj Juliette sú strašne nepokojní, o to sú viac autentickejší, reálnejší, skutočnejší, priamejší. Inak, na Binoche sa vždy rád pozriem, kochám sa ňou kedykoľvek, keď sa dá. Rakúsky psychiater nakrútil chirurgicky presný film, ako facka na ksichte ! (29.10.2017)

Mistrovska rezijni prace Hanekeho a zaslouzena cena na festivalu v Cannes. Film nedava divakovi ani chvili vydechnout, neustale ho drzi v napeti a zvedavosti (coz je castecni i zasluha snimani kamery - delsi staticke zabery) kdo je porizovatelem nahravek, kdo je postava Madzida atd., a obsahuje scenu, kterou se zde neslusi prozrazovat, ale ktera nikomu snad nikdy nezmizi z pameti a pri niz to v sale pri projekci (DEF v Brne, 6.2.2005) zasumelo. Skoda jen, ze misty rusive pusobi herecky projev J. Binocheove, ovsem v kontextu celeho dila a jeho kvality je to zanedbatelny faktor. (07.02.2006)

Haneke se s chutí vyžívá v hnusných detailech, nu budiž, k thrilleru to víceméně (tedy spíše méně) patří. Ale že bych napětím zapomínala dýchat, rozšiřovaly se mi zorničky, případně mě poléval studený pot, to tedy říci nemohu ani náhodou. Tedy ty zorničky se mi v úžasu rozšířily poté, co pohlédly na počet cen, jež tento poměrně tuctový snímek sklidil. Německé pojetí pohádek a mysteriozních dramat je zkrátka nekompatibilní s mými představami o dobrém filmu. (25.03.2012)