My z deviatej A

Uherov debut, resp. nadýchnutie sa pred ospevovaným dielom, nedopadol vôbec zle. Sníma nevyzretú mládež končiacu základnú školu, ktorá má na sebe pracovať v odstraňovaní nedostatkov. To znie trochu moralisticky či ideologicky a snímke zostáva sčasti táto nálepka. Časť príbehu venovaná timurovcom vyfučí v závere ako balón, dobrý dojem zostane z predstaviteľov Ivana a Dany. Slabšie 3*. (29.01.2020)

5:12 – one eye symbolism 6:53 – podivné podání ruky „A poriadne, aby vedel, či je Zem gulatá.“, prohlásí třídní mlátička. Jakou to má souvislost s dáváním hobla nechápu. Divadelní předříkávání básničky o Jánošíkovi, které trvá více než minutu a půl.  „Si kamoš, budem ťa voľať Einstein.“ „Tu poslednú cestu namaluje najširšiu. Po tej sa má chodit.“ 30:22 – devil horns (03.09.2022)

Jednoduchý film o dospievaní. Možno, že sa v ňom Uher ešte neukazuje ako režisér, ktorý je hodný zapamätania, ale k výrazovému a emocionálnemu náboju o rok staršieho Slnka v sieti nemá tento film ďaleko. Jednak je to film hravý, plný príjemných postavičiek, priateľstiev a prvých lások a je zasadený do Bratislavy roku 61. Vidieť Michalskú ulicu, alebo nábrežie Dunaja, bez moderných vymožeností je veľmi príjemný zážitok. Je jasné že sa tu Uher ako tvorca hľadal. Ale film nenudí, je zábavný a doslova volá po podobných filmoch. Či už sa jedná o zádumčivého hlavného hrdinu, rozumbradu, ktorý všetko vie a všetko vie zistiť, alebo o postavu mladej slečny, ktoré jr zo povestné najkrajšie dievča s triedy aké poznáme hádam všetci. My z deviatej A volá po podobne ladených filmoch, ktoré možno nie sú úplne reálne, ale v tomto žánri a duchu na tom nezáleží. Viem si predstaviť, že vidieť to, keď som mal 12, tak by som to miloval. A z nostalgie a možno preto, že to dieťa mám stále v sebe, som bol nadmieru spokojný a príjemne potešený. (29.03.2012)

Zlaté šedesáté v pěkném slovenském podání s kouzelně melancholickou hudbou této zajímavé doby. Příběh není sice nijak výrazný, ale přesto příjemný a poklidný, proložený dojemným osudem krásné zrakově postižené Danušky. Odpočinkový film o lásce ze školních lavic, který rozhodně potěší vyznavače poezie mládí. (28.08.2013)

Stefan Uher uz v tomto svem ranem filmu poukazuje na svuj talent a hezkou obrazotvornost. Hezky se na to diva, dej se ale neskutecne tahne, nic podstatneho se nestane a minimalne me to strasne nudilo. Ale par dobovych zaberu na Bratislavu udela radost, nejakou atmosferu to mozna ma..., ja uz si to ale nepustim. (28.06.2014)