Maraton

"TVOJE NOHY?....MILION DOLARŮ! TVOJE TĚLO?....ZABIJÁK! :-)" Silný příběh, silné emoce, skvělý humor i dojemné scény, brilantní herecký výkon atd. atd......v tomto filmovém drahokamu je prostě vše, co dělá mnoho korejských filmů tak výjimečnými. Jedním slovem DOKONALOST.....netřeba psát víc, třeba TO VIDĚT!....."Pomůže běh jeho autismu? Motivuje ho. Neumím z jeho tváře vyčíst, co cítí. Ale když běží, vypadá jinak. Vypadá štastnější." (17.12.2014)

V čase písania tohto príspevku (máj 2005) ide zatiaľ jednoznačne o komerčne najúspešnejší kórejsky film roka 2005 (Update 29.8.2005 - Z prvého miesta komerčne najúspešnejších juhokorejských filmov roka 2005 bol Marathon zosadený ďalším úžasným filmom s názvom Welcome to Dongmakgol, kĺbiacim v sebe poetiku jemenj fantasy a reality). To ale s kvalitami filmu nemá veľa spoločného a zmienenú informáciu berte ako malú pikošku na úvod. Príbeh filmu nie je ani zdaľeka originálny - na odvíjaní osudu autistického chlapca, ktorého záľubou je beh, nám snímka odkrýva klasický príbeh človeka zápasiaceho s určitými indispozíciami, ktoré aj s pomocou okolia nakoniec prekonáva. Podobný motív v rôznych obmenách bol spracovaný veľakrát a pravdepodobne ešte viackrát bude. Napriek tomu ma dokázal film, usadený v žánri melodrámy, do seba spoľahlivo vtiahnúť. Jeho krása spočíva nielen v prenádhernej obrazovej štylizácii, kde doslova každý záber hýri farbami, ale aj v tom, ako nenápadne a s minimom sa dá dosiahnúť maximum v apelácii na city. Úsmevné scény neurážajú prvoplánovaným a ľahko navoditeľným kontrapunktom "sveta nášho vs u človeka trpiaceho autizmom" a rovnako ani citovo nevydierajú (to si uvedomíte hlavne v záverečných titulkoch, kedy tvorcovia úplne bez varovania vytiahnu informáciu, ktorá by u väčšiny filmov západnej produkcie bola prezradená na začiatku ako spoľahlivý nástroj citového vydierania). Emociálna zaangažovanosť síce miestami hrá na dôverne známe struny, ale robí to spôsobom tak jemným a ľahkým, že sa vôbec nebudete chcieť brániť im podľahnúť. Maraton je tak ďalším zástupcom kórejského spoločenstva filmov z veľkým srdcom. (19.05.2005)

"Tvoje nohy?" milión dolárov..."Tvoje telo?" zabiják...Nie, nebavíme sa o žiadnom šampiónovi v behu, hoci Cho-won behá veľmi rád. Je autista a jeho mama a ani jeho nový tréner (inak pekný kvietok) to s ním nemajú ľahké. Je takmer nemožné, aby ste si hlavného hrdinu svojím spôsobom neobľúbili a neuznali jeho kvalitný herecký výkon. Všetky postavy sú pekne prepracované, na nič sa nezabudlo a film rozdáva emócie vo veľkých dávkach. Asi v polovici filmu, maximálne zaujatý, som si musel zahrešiť a vyhlásiť: "Kurva, tí Kórejci robia fakt úžasné filmy." Humor je nevtieravý a príjemný a miestami som sa naozaj dobre zasmial. Vtipné sú takmer všetky scény s povaľačským trenérom, no hlavne dávno som sa tak dobre nezasmial pri tak otrepanom fóre ako je prd (pred dverami). Divák, ktorý má napozerané s prehľadom profesionála odhadne, že tu o žiadne víťazstvo v maratóne nejde. Ten je iba tmelom príbehu a vzťahov medzi postavami. Film sa porovnaniu s Rain manom nevyhne. Výkon Hoffmana je oscarový, ale kórejský herec to zvládol minimálne rovnako dobre. Mne bol jeho výkon dokonca sympatickejší, ale to je skôr pochvala pre filmárov. Čo sa týka filmu ako celku, tak kórejský maratón sfúkol Rain mana ľavou zadnou, pretože ako celok je podstatne kompaktnejší a dojímavejší. Cho-won má rád tri veci. Zebry, jedlo a beh. No a mňa strašne bavia kórejské filmy. Už dlho som nevidel tak príjemný film. Jednoznačne 100%. (04.12.2011)

První, co mě při sledování Malatonu nevyhnutelně napadlo, byla paralela s Rain Manem. I když snímky spolu nemají co do děje nic společného, spojuje je hlavní hrdina trpící autismem. Herecké výkony jsou fantastické, především pak Seung-u Jo v roli hendikepovaného Cho-wona jednoduše září. Překrásná hudba podtrhuje gradující děj a člověk se v závěru až přistihne, že mu moc nechybí k tomu, aby začal bulet jako želva. Jeden z mých nejkrásnějších jihokorejských zážitků, a to jsem samotnou zemi (zatím) nenavštívil. 85% (30.06.2010)

Majú sa handicapovaní ľudia snažiť zapadnúť do spoločnosti alebo majú ostať žiť vo svojej jaskyni? To je hlavná otázka, ktorou sa zaoberá táto kórejská dráma zo sveta športu. Pekne spracovaný príbeh a autistickom chlapcovi, plný dojemných scén. Najviac ma pobavilo, keď tréner vysvetloval prečo má bežať pomaly. (08.09.2011)