Kakušiken: Oni to cume
The Hidden Blade
Režie:
Jódži JamadaKamera:
Mucuo NaganumaHudba:
Isao TomitaHrají:
Masatoši Nagase, Takako Macu, Hidetaka Jošioka, Jukijoši Ozawa, Tomoko Tabata, Čieko Baišó, Ken Ogata, Nendži Kobajaši, Min Tanaka, Reiko Takašima (více)Obsahy(2)
Láska a čest chodívají spolu. Podlost a lež také.
Další samurajský příběh slavného japonského režiséra Jódžiho Jamady se odehrává znovu v polovině 19. století, v provincii daleko vzdálené od hlavního císařského města Edo. Místní samurajové mají právě za úkol naučit se základům západní vojenské techniky, kterou zde má předvést a nacvičit císařský zmocněnec. Holandská děla a způsob pochodu v řadách je pro samuraje takovým mučením jako pro rybu plavat na suchu. Samuraj Munezó žije po smrti otce sám s matkou a sestrou jako jediný muž v rodině. Je mezi svými ženami spokojený, zejména s Kie, veselou venkovskou dívkou, která jim v domácnosti pomáhá. Sestra se však nakonec vdá, matka umírá a Kie zdánlivě najde také štěstí sňatkem s šikovným obchodníkem. Jen náhodou se však Munezó po čase dozví, že Kie v rodině manžela trpí a doslova polomrtvou ji unese zpět do svého domu. Tam se Kie uzdraví a Munezóův život se znovu prosvětlí. Takovým jednáním však Munezó pobouří veřejné mínění a do hry vstoupí svazující pravidla společenských kast. Munezó i Kie budou muset podstoupit těžké zkoušky, než se jim podaří nalézt společnou cestu.
Podobně jako v předcházejícím snímku z roku Soumrak 2002, rovněž inspirovaným novelou Šóheie Fudžisawy, se Jamada vrací do poloviny 19. století, v němž staletá profese samuraje i feudální řád v Japonsku pomalu spěly k zániku. Portrét samuraje nikoliv jako nelítostného bojovníka, ale jako člověka s přirozenými lidskými city, se zcela vymyká tradičně pojatým samurajským příběhům a vypovídá tak mnohem více o skutečném životě v dlouho uzavřené, pravidly svázané japonské společnosti. Film získal velkou diváckou oblibu a několik cen doma i v zahraničí.
(oficiální text distributora)
Videa (2)
Recenze (62)
Druhý diel samurajskej triógie Yojiho Yamadi sa nesie v rovnakom duchu ako prvá časť Twilight samurai. Jadro príbehu je viac menej totožné, ale predsa len sa v postavách a ich konaní tieto dva filmy rozdchádzajú. Na Yamadových filmoch je vidno úplne iný prístup ako by sa v samurajskom žánri očakával. Celý film je komornejší, postavy sú podané citlivejšie a každý obraz vypovedá o nevyslovených emóciach, ktoré lomcujú hrdinami tohto príbehu, či už sa jedná o lásku, alebo nenávisť. Keď Togukawovská vláda končila a angličania a holanďania začali meniť tradície celej Japonskej kultúry, tesne pred pádom Shogunátu, kedy sa so Samurajov stalo povolanie upadajúce pod nátlakom technických vymožeností západnej kultúry, bolo veľmi ťažké pre jednotlivca vzdorovať systému a pritom si zachovať tradície zakorenené hlboko v jeho podvedomí. Yamada ukazuje citlivý príbeh ktorý ohuruje svojou jednoduchosťou a vďaka ktorému máme možnosť nahliadnuť do japonskej histórie a do života samurajov tak ako ho nepoznáme. A ako ho máloktoré filmy ukazujú. ()
TV/// Obsazení 8/10 Děj 6/10 Hudba 6/10 Výprava 9/10/// +tvůrcům se povedlo vytvořit věrohodně prostředí, dobu, kulturu i postavy jako málokomu v jiném filmu, dívá se na to skvostně, obraz hýří barvami, výprava pestrostí -je to hodně dlouhé, občas moc upovídané, málo akční, prostě divácky náročné/// Tohle je v mnoha směrech dokonalí film. A ještě jsem snad neviděl, že by někdo tak věrně vykreslil Japonsko druhé poloviny 19. století. Srovnání s Posledním samurajem se nabízí, přesto že to jsou naprosto odlišné filmy a zároveň jsou i odlišně natočeny. Avšak pojednávají o stejné kultuře, jen trošku z jiného pohledu. Tento film o tom pojednává z pohledu reálnějšího, věrnějšího prostě takového, že nebudete mít pochyb o tom, že takto to doopravdy chodilo a takto se tam žilo. Bohužel tohle všecko sebou přináší i zvýšenou pozornost na diváka a ve výsledku se tak jedná o dost náročný film, který určitě nefunguje jako film k relaxaci. I proto zůstanu u lepších 3*. Diváků, který tento film vyzdvihnou se najde určitě dost./// Celkem 69%/// ()
Spoločným menovateľom celej samurajskej trilógie, nakrútenej medzi rokmi 2002-2006, pod taktovkou Jódžiho Jamadu, je v prvom rade predovšetkým to, že sa celý, scenáristický tím, vrátane i samotného režiséra, inšpirovali podľa knižných predlôh, v tomto prípade zrovna podľa poviedky, a to konkrétne od japonského autora Šúheia Fudžisawu so zameraním sa na「samurajskú tematiku」, pričom práve tento prostredný diel, à la Skrytá čepeľ, sa mi javila byť, ako vôbec tou najzaujímavejšou, čo mi napokon táto nadštandardná trilógia ponúkla, čo zároveň snáď i priamo deklaruje konečné (z)hodnotenie v podobe piatich hviezdičiek, ktoré predsa nakoniec udelím, keďže protagonistovi Munezôvi Katagirimu v podaní Masatošiho Nagasea, nielenže bolo dopriate asi najviac hereckého priestoru, čo sa teda týka predchádzajúceho i vari toho nastávajúceho stvárnenia, keď predtým sa zrejme veľmi zaskvel i vdovec v podaní Hirojukiho Sanadu, zatiaľ čo hneď potom sa zase predviedol aj istý slepec v podaní Takuja Kimury, pritom podotýkam, že obidvaja predstavitelia boli naprosto výbornými a zručnými vo svojich, určite nejednoduchých postavách, ale v podstate zas taký aktuálne recenzovaný『Rebel s príčinou』, vlastne ani nebol ničím a nikým zvlášť extra (z)viazaným, čiže kľudne mohol opustiť dané priestory a prostredie, ktoré mu medzitým tak strašne prirástli k srdcu, aby sa mohol plne realizovať v tom, čo je neodkladné, a vskutku bolo toho neuveriteľne požehnane, čomu všetkému, sa toto vydarené, kinematografické diel(k)o, koniec koncov venovalo, čo uvidí každý, potenciálny divák, ktorý by nemal byť o nič ochudobneným. • Opäť sa mi dostalo mimoriadne kvalitného obsadenia, s už spomínaným Nagaseom, ktorý mi miestami trochu pripomínal svojho predošlého hereckého kolegu Sanadu, s ktorým dokonca mal i niekoľko spoločných, povahových čŕt... • Skrátka, bolo mi absolútnou cťou spoznať: kvalitné, filmárske umenie. PS: Patrilo by sa ešte pre naozaj malú zaujímavosť doplniť i to, že takmer vo všetkých troch počinoch, resp. tým pádom iba v dvoch, si tiež zahral aj renomovaný, japonský herec Ken Ogata, zakaždým stelesňujúci inú postavu... ()
Prakticky ta ista schema ako v predchadzajucom Yamadovom samurajskom filme. Chudobny samuraj, povinnost, lojalita, moraly kod spravneho, hlavny hrdina sikovny v bojovych umeniach no pritom pacifista, silny zaverecny suboj. S ulavou sledujem, ze posledny diel trilogie, Love And Honour sa trocha z tejto schemy vymanil, je dobre vediet, ze Yamada nehodla tocit dalsi nekonecny filmovy serial (vid jeho 47 dielna filmova trilogia o Tora-sanovi). Ale aj napriek tomu, ze je to v podstate to iste, vobec to nevadi. Pretoze to co sa opakuje, to su zakladne hodnoty a nie obsah ci klise, ktore sa zvyknu opakovat skor v koemrcnych a americkych filmovych pokracovaniach. ()
Druhy diel z Yamadovej civilnej trilogie o samurajoch ktora sa venuje ich obycajnemu sukromnemu zivotu a akcie tu je absolutne minimum. Pripada mi, ze kvalita jednotlivych dielov postupne klesa. Tento diel ma sice najlepsiu zapletku behom ktorej ma rozhodnutie ziadnej postavy nestvalo a pripadalo mi logicke, ale bohuzial ma strasne nevyrazneho predstavitela hlavneho hrdinu. Sice je ta postava dobre napisana, takze si ma nakoniec ziskala, ale ten herec postrada akukolvek charizmu. Ostatni herci su obsadeni dobre. Najviac sa mi pacila dobrosrdecna Kie v podani Takako Matsu. Tempo to ma pomale. Nikam sa neponahla a venuje sa vykresleniu doby a prostredia. Postupne sa rozbehnu viacere linie, ktore sa na konci pekne uzavru vratane romantickej linie. Na tejto serii sa mi najviac paci, ze samurajovia tu nie su ani krvilacni psychopati a ani vymite mozgy, ktore posluchaju na slovo akykolvek absurdny alebo necestny rozkaz. Hlavny hrdina je clovek, ktory sa riadi samurajskymi zasadami ale pouziva aj vlastny rozum a tak sa v rozhodujucich pripadoch vzoprie nariadeniu. No a ta jedina bitka je tiez taka uveritelna. Ziadne sialene kusky s prekombinovanou choreografiou sa nekonaju. Mozno ze film nepatri k vrcholu zanru, ale rozhodne stoji za to, kedze patri k mensine filmov, ktore sa nesnazia zo samurajov robit akcnych hrdinov, ale nazera na nich ako na obycajnych ludi. 8/10. ()
Reklama