Kurz negativního myšlení

Jasné, že každý človek musí niekedy vybuchnúť. O to viac, keď je po krk v problémoch. V problémoch, ktoré nemá silu vyriešiť k vlastnej spokojnosti. Nedá sa byť za každú cenu pozitívnym. A ani negatívnym. Stredná cesta je to pravé orechové. Partička, ktorá sa zišla na párty u Geirra bola excelentná, takisto aj muzika. (12.03.2016)

Nezasmial som sa, ako by sa patrilo na komédiu, aj keď čiernu. Nenašiel som nič, čo by som obdivoval na Kurze z filmového hľadiska. Námet nie je nový a spracovanie neprekypuje originalitou. Vlastne ma na celom filme zaujalo iba hľadanie riešení problému: my a oni. Paraplegici (a nielen oni) by chceli, aby sa na nich hľadelo, ako na bežných ľudí neuvedomujúc si, že existujúce obmedzenia sa nedajú prehliadať. A svojím partnerom, ktorí majú na výber z dvoch zlých možností, ich situáciu často neuľahčujú, ale komplikujú. (28.02.2011)

Nenáročná, oddychová tragikomédia. Prísť o zdravie ide ľahko, len ako sa s tým potom vyrovnať? To je otázka na dlhú debatu a tento film ponúka jednu z možností. Pri tragédii a ťažkých chvíľach sa často zdôrazňuje, aby si človek zachoval pozitívne myslenie, ale dá sa to vždy? A je to naozaj univerzálny liek na boľačky? A čo tak vyskúšať aj trocha toho negatívneho? Zaznela tu myšlienka, že niekedy na pochopenie negatívnej veci, alebo človeka, je dôležité nájsť v sebe aspoň kúsok negatívneho postoja. Súhlas, niekedy pozitivizmus nerieši nič. Sem-tam treba niečo aj porozbíjať, či už svoju myseľ alebo aspoň veci naokolo. Páčilo sa mi, ako sa snímok na konci pomaličky, nenápadne preklápa do psychologickej roviny. U mňa preto celkom spokojnosť. 75/100 (04.07.2014)

Uvěřitelný film co se psychologie postav týče, krásné využití černého humoru a výborné herecké výkony. Postava Geirra je výborná a skvěle tenhle drží pohromadě, protože nebýt jeho tak by se to asi celý docela rozpadlo. Ke konci už to sice trochu hapruje a svoje sdělení to jakž takž řekne, takže já jsem spokojen. (07.12.2009)

Pocty Apokalypse a Lovci jelenů. Šílené konotace mezi černým (spíš temným) a hořkým humorem. Skupinka postižených se vyrovnává se svojí existencí i blížními svými. Perfektně vystavěný scénář však není směšný, spíš smutný. Je to komedie, ale smál jsem se jenom dvakrát. Divák si hold může vybrat, zda-li se bude smát nebo jenom kroutit hlavou, protože už jenom hlavní postava - magor, co má rád americké filmy a Johnyho Cashe, nesnáší sám sebe a okolí je precizně vystavěná, ale divná... Jinak je to velmi lidský film... (14.11.2008)