Kosenie jastrabej lúky

Uher v Kosení Jastrabej lúky nerieši nič špeciálne, ani extra dramatické, napriek tomu pôsobí jeho film a dialógy aj po desaťročiach veľmi svižne. Povedal by som, že mi pripomína súčasnú modernú vzťahovú tragikomickú nezávislú tvorbu z oboch strán Atlantiku. V Kosení sa neustále rozpráva, riešia sa klasické problémy typu: odolá bývalý alkoholik dúšku borovičky alebo pôjdem do Košíc, alebo ostanem radšej doma. Ženy chytia ku koncu zo svojich manželov a prodstredia celkom solídny amok, padne nejaká tá facka a utrie sa z tváre nejaká tá slza. Žiadna postava nie je karikatúrou, čo poteší hlavne pri mestsky zhýčkaných manželkách, ktoré to so svojimi chlapmi tiež nemajú jednoduché. Občas som sa počas filmu nečakane zasmial bez toho, aby bola scéna myslená vyložene komicky a páčilo sa mi to. Ale otázka "Vieš, čo povedal Budha?" bola určite myslená ako vtip a nezdržal som sa smiechu, pretože tiež prišla znenazdajky a rovnako rýchlo strihom aj odoznela a boli sme zase niekde inde. Nad tým všetkým drží pevnú ruku Jozef Króner ako mierne flegmatický staršina, ktorý tiež v živote podľa vlastných slov napáchal nejaké to zlo. (03.03.2013)

(91/2023) / Výborný Uher. Tak príjemný, dobre napísaný a prirodzene pôsobiaci film som nečakal. Dokonca aj dialógy sú príjemné pre uši, aj keď už samozrejme pôsobia moc uhladene. Ak by sme hodnotenie filmu našili na túto dobu, tak sa jedná o indie psychologickú vzťahovku 🙂. Nenápadný ale výborný film. (9/10) (06.12.2023)

Slovenská filmová tvorba je dnes prakticky mŕtva. To je smutné. Avšak potešujúce je to, že v minulosti sa aj u nás natočilo niekoľko titulov, ktoré môžeme hrdo nazvať zlatou klasikou. Do tejto neveľkej skupiny by som zaradil aj rodinnú drámu „Kosenie Jastrabej lúky“, ktorú natočil Štefan Uher v roku 1981. Hlavnú úlohu bravúrne stvárnil Jozef Króner. Ale i ostatní herci podali výborné výkony. Charaktery postáv sú ľudsky prirodzené, divákovi blízke. Je to dielo, ktoré ide do hĺbky medziľudských vzťahov. **** (18.03.2014)

Normalizacia sa zdala byt roku 1981 v byvalom Ceskoslovensku fakt nekonecna a pomaly neznicitelna. Vsetko sa jej podriadovalo : noviny, rozhlas, televizia, filmy. A tak reziser Stefan Uher /Slnko v sieti, Panna Zazracnica/ natocil len taky nudny normalizacny film, ktory dostal meno Kosenie Jastrabej Luky. Film sa vobec nevenuje ani trochu zaujimavym temam - monsterprocesy 50. rokov, nasilna kolektivizacia - a ide normalizacnym sudruhom pekne po chuti. Uz samotny obsah filmu vestil len prazdne tliachanie o medziludskych vztahoch ....... a do toho sa zamiesal aj miestny alkoholizmus. Film nezachranil ani pan Kroner /Obchod na Korze, Svako Ragan/, ktory vedel hrat. ked uz kvalitna normalizacna tvorba, odporucam Veru Plivovu -Simkovu : Pani Kluci 1975, Krakonos a Lyznici 1980, kvalitne filmy. Toto je nudny normalizacny zvast a prazdna cvachta. 40 % (03.03.2013)

O potrebe súdržnosti rodiny. Nech sú jej členovia akí sú, pospolu - s vedomím zázemia - sa všetko znáša lepšie. Aj konflikty vyplývajúce zo spôsobu života, či vyvolané nespokojnými partnermi. Pri existencii naozajstného, živého kontaktu s rodinou sa vždy odohrá veľa napohľad nepatrných maličkostí. Medzigeneračných, súrodeneckých, príbuzenských. Tak sa napríklad pri kosení lúky dá odpustiť bratovi polovica dlhu, či odniesť dolu kopcom tatka s boľavými nohami na chrbte sťaby malé decko. Mimochodom postava alkoholika, ktorého pri každej príležitosti a v každej krčme napadne spásonosná tvorivá myšlienka na prevratné umelecké dielo a vo chvíľach triezvenia zásobuje svoje okolie citátmi kadekoho je dokonale odpozorovaná zo života - až príliš mnoho ľudí nachádza inšpiráciu v krčmovom opilstve a cudzích vzoroch, pričom výsledkom tohto osvietenia sú najčastejšie výsledky maximálne na úrovni podpriemerných slohových (divadelných, filmových atď.) cvičení. (04.03.2013)