The Ward

Na Johnyho najlepšie záležitosti, akými sú The Thing, Halloween či In The Mouth Of Madness môžeme len nostalgicky spomínať, veď aj majster si zaslúži pokojné starnutie a trochu úcty a nemôžeme od neho očakávať na staré filmové kolená nejaké ďalšie žánrové nášupy. Okrem toho, sa majster nikdy netajil, že tvorí béčka, a nie je tomu inak ani v tomto prípade. Je to absolútne neoriginálna vykrádačka všetkého možného, avšak netváriaca sa nijak svetoobjavne. Predsa len, posledný Carpenterov celovečerný počin Ghost Of Mars má už desaťročie a teda čo si budeme nahovárať , bolo to od majstra nechcená komédia. Preto som sa zľakol, či starý pánko už nezačal natoľko senilnieť, že každý ďalší jeho počin bude len hrubším a dlhším klincom do jeho rakve. The Ward sa tvári sympaticky starosvätsky, taká menšia jednohubka, pri ktorej režisér so štipkou vizuálneho a rozprávačskeho talentu nedokáže nič pokaziť. V jeho neprospech však hovoria nudný scenár a zúfalí herci, ktorí sa typologicky do atmosferického hororíku z 60.tych rokov, zúfalo nehodia. (06.06.2011)

John s pravdepodobnosťou , ktorá u Mňa hraničí s istotu , už nebude Carpenterom , akým bol. Mizerná návratka do mentálneho inštitútu , ktorý zafungoval v mnohých snímkoch ďaleko viac ? To som teda nečakala...Nič origi / trendové FX / únavný ghost-huh motív.... Posledné výkriky , ktoré chválim je M. of M a účasť na projekte M.of H. S dobou nepohneš - tá pohne s Tebou. Je nevyhnutné preprášiť arénu a nahodiť borcov , ktorí to zvládajú aspoň so štipkou originality. ( je mi 1no že vystrelil M.M a Thing - z tej slávy sa dnes už neprežíva - ostáva už len zachovaná ) (28.05.2011)

Keď sa režisér vo svojom diele vráti do čias mladosti (film sa odohráva v roku 1966) neznamená to, že aj tvorivo omladne. Invenciu mu to nevráti. V The Ward to už prirodzene nie je Carpenter na akého sme boli zvyknutí zo 70. a 80. rokov, ale to je predsa logické. Osobne mu neupieram právo točiť do posledného dychu, kedže je horor spôsob jeho života. Týmto filmom ma vôbec neurazil, hoci to nie je zázrak a je skôr schématický. Atmosféra bola chladná a plíživá. Dievčatá z blázninca hrali ako vedeli, aj keď mohli ukázať aj viac (a tým nemyslím iba scénu v sprchách). Príbeh pozvoľna gradoval, ponúkal strašidelné momenty a zaujímavo vyústil. A to na jedno pozretie celkom stačí. (17.10.2011)

Najčastejšie používaná veta "Musíme odtiaľto vypadnúť!" a ten následne sa opakujúci model, mi po čase začali pekne liezť na nervy. Strašenie typu "stojím za tebou a som v rozklade" tiež dostatočne nespĺňalo svoju funkciu. Záver nepatrí tak úplne medzi novinky, ale vďaka nemu zdvíham hodnotenie z pôvodne zamýšľaných ** na ***. (18.07.2011)

Carpenter stárne. The Ward neponúka dokopy nič, iba množstvo samúčelného strašenia v ošúchaných televízne pôsobiacich hororových kulisách ústavu. Nie že by to vyložene nefungovalo, ale keď to už herecky nestojí za veľa, aspoň by to chcelo nejakú invenciu v zápletke. No a tá prichádza iba so záverečnou pointou, ktorá je však z hľadiska vnútornej logiky viac ako diskutabilná. No mohlo to dopadnúť aj horšie. (30.06.2011)