K-20: Kaijin niju menso den
K-20: Legend of the Mask
Diabol dvadsiatich tvárí
Obsahy(1)
Diabolský zloduch dvadsiatich tvárí sa pripravuje na svoj najväčší zločin! Maskovaný zloduch K-20, ktorý kradne cenné artefakty, vyzve detektíva Kogora Akechiho, aby odvolal zásnuby s bohatou dedičkou Yoko Hashibaovou, inak sa dopustí najväčšej lúpeže, k akej kedy došlo. Vo fiktívnom japonskom meste roku 1940 horná trieda bez obmedzenia dominuje a medzi bohatými a chudobnými obyvateľmi vládnu obrovské rozdiely. A práve v tejto ťažkej dobe sa Japonskom pohybuje maskovaný zloduch K-20, ktorý kradne cenné artefakty. V stopách zločinca putuje jeho nepriateľ, mimoriadne zdvorilý a korektný detektív Kogoro Akechi. Keď Akechi oznámi svoje zasnúbenie s bohatou dedičkou Yoko Hashibaovou, K-20 vyzve detektíva, aby odvolal svadbu, inak sa dopustí najväčšej lúpeže, k akej kedy došlo. Medzitým dobromyseľný cirkusový umelec Heikichi Endo dostane objednávku od tajomného zákazníka, aby fotografoval svadbu Akechiho a Yoko. Heikichi netuší, že jeho záhadným zamestnávateľom je v skutočnosti diabolský K-20, ktorý všetko pripravil tak, aby sa Heikechi stal obetným baránkom... (oficiální text distributora)
(více)Recenze (16)
Japonsky film o maskovanom (anti)hrdinovi na hollywoodsky sposob. Vyprava, triky, rozmachlost -> vsetko parametre, ktore K-20 ma bez obav porovnatelne s kazdym stredno a vyssie rozpoctovym komiksovym "spektaklom" z americkej filmovej fabriky. S tym vsak prichadza aj naprosta priama nalinkovanost pribehu, kde velke klise strieda este vacsie, bez jedineho vybocenia a co i len naznaku "podvratnosti" :) skratka rozpravame velky pribeh vo velkom. Dobre remeslo vedia totiz nielen amici. Najvacsou emociu tak pre mna osobne boli po projekcii rozziarene tvare azijskych (drvivo japonskych) tvariciek v hladisku, ktore ten pribeh a de facto aj cely film naozaj "zrali". ()
V žiadnom prípade sa neradím k extra veľkým znalcom japonských filmov, to v žiadnom prípade. Videl som ich naozaj žalostne málo, takže tento počin ani nemám možnosť s niečím porovnávať. Ako sa ale neskôr ukázalo, ono to ani vôbec nevadí, keďže samotný film ako taký veľmi pripomína hollywoodsky filmársky štýl. Veľkoleposť, všade naokolo pozlátka, rozprávkovo naivný scenár, ktorý bol mimoriadne ľahko predvídateľný a tak podobne. Ak by som to mal vystihnúť jedným jediným slovom, bolo by ním asi zlepenec. No proste niečo, na čo sme už dlhé roky zvyknutí, čiže nič svetoborné. A aj keď je to iba taký neškodný priemer zaobalený do pekného pozlátka, uznávam, že vcelku pozerateľný. 3/5 ()
Dlhé ako konský ... a nudné ako kukuričné pole. Blbé filozofovanie a moralizovanie je tu ešte doplnené infantilným, pitvorivým humorom. To všetko spolu dáva dohromady jeden veľký filmový maglajz ktorý sa snaží pôsobiť veľkolepo, ale pár pekných záberov na mesto a pompézna hudba ( a už vôbec nie tie blbé zlodejsko-maskovacie triky čo tu predvádzajú hrdinovia ) z tej uťahanej nudy trhák nespravia. ()
Byly doby, kdy mě podobné filmy i bavili. Možná je to jen samotným filmem, ale tohle byla hrozná nuda. Dvakrát jsem u toho usnul. Obsazení to má vcelku fajn, jakmile došlo na humor, bylo to zábavné (mám vcelku japonský smysl pro humor rád), ale jinak zdlouhavé a záživné asi jako sopel, který vám dopadne na koleno, ale ještě pořád je spojený s vaším nosem. ()
Spektakulární podívaná a odpudivá kastrace vizí japonského spisovatele Edogawy Ranpoa. Postavy Padoucha s dvaceti tvářemi a detektiva Kogora Akečiho i zmiňovaných dětských detektivů pocházejí z díla Edogawy Ranpoa, které se vyznačuje pokřivenými a mysteriózními vizemi. Tvůrci filmu vyňali koncepty Ranpoových postav (nikoli postavy, protože zdejší postavy mají odlišné charaktery) z původního světa a přenesli je do nového, popcornově přístupného prostředí. Na druhou stranu je nutné uznat ambice udělat v oblasti japonského hraného filmu něco, co tu v této kombinaci doposud nebylo. Film se pohybuje někde mezi „Spider-manem“ a hranou variací na anime „Metropolis“, přičemž první jmenované obohacuje o to, že v akčních scénách kombinuje CGI s parkourem a sociálně hierarchický svět druhého stylizuje do retrofuturistického elektro-punku (jako steampunk, ale místo páry mytizovaná teslovská elektřina ve stylu „Dokonalého triku“). ()
Reklama