poster

Giulietta a duchové

  • italský

    Giulietta degli spiriti

  • francouzský

    Juliette des esprits

  • slovenský

    Giulietta a duchovia

  • anglický

    Juliet of the Spirits

Komedie / Drama / Fantasy / Romantický

Itálie / Francie, 1965, 137 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • sportovec
    *****

    Ve své době byl pro mne tento Fellini zjevením. Bylo to zcela nové filmové umění, které jsem tehdy neznal. Otevírání oken do světa. Mnohovrstevnatá symbolická umělecká řeč, směřující do hlobokých vrstev podvědomí až nevědomí, působí i dnes velmi objevně. Ačkoliv ženský pohled je nesporně určující, mužský moment není zanedbatelný. Dojem, který svou interpretací ženské identity Fellini sděluje, je velmi mnohoznačný. V obecnějším záběru lze toto výrazné dílo chápat a posléze pochopit jako hluboký vhled do přediva mezilidských vztahů vůbec, jako informaci i jako výzvu nevzdávat se ani v sebesložitější situaci. Budoucnost vztahu Fellini - Massiniová-Massini (a) - ach, ty přepisy! - je pro tento případ kladná. V tomto ohledu Fellini vytvořil vlastně podstatně víc než jeden pozoruhodný film.(26.8.2007)

  • GodComplex
    *****

    Konecne! Prodiral jsem se vychvalovanou Felliniho filmovou sbirkou a stale ne a ne narazit na neco, co by potvrdilo jeho status legendarniho rezisera.. dokud jsem nevidel tohle! Extremne umelecky, kreativni, metaforicky, symbolicky film, prvni kousek Felliniho v barve a ze si to dukladne vychutnal - nadherny vizual, pestrobarevne lokace, kostymy a k tomu take poprve soundtrack Nino Roty o kterem muzu prohlasit, ze je vylozene kvalitni, protoze u jeho tvorby jsem take zatim jen nevericne kroutil hlavou a rikal si "co jako?". Stale jsem se divil, proc je Fellini jeden z nejoblibenejsich reziseru Davida Lynche, po tomhle kousku jsem to pochopil. Urcite hodne silna inspirace treba pro Twin Peaks, nebo i pro misty podobne ladene Kubrickovo Eyes Wide Shut. Ve zkratce - jednoznacne nejlepsi Felliniho film! Mam jedinou vytku - Giulietta Masina, ktera vypada vic jako prosla tetka a protivna ucitelka cestiny, nez herecka hvezda, ktera by mela utahnout cely film v hlavni roli, ale tim, ze je to cele pomerne haluz podobny detail brzy prestanete vnimat. 9/10(23.9.2011)

  • Anderton
    **

    Tak týmto filmom som sa s Fellinim dosť minul. Mám rád filmy plné symbolov a vyobrazenia stavov mysle a podvedomia (napr. Proces), lenže problém je v tomto prípade vo vizuálnej stránke. Prišla mi bohužiaľ odpudivá a jediným stimulujúcim vizuálnym faktorom bola pre mňa sexi susedka. A pritom by to malo byť všetko ostatné. Potom sa mi nad tými obrazovými metaforami vôbec nechce rozmýšlať. Mojej túžbe preniknúť do filmu nepridala ani staromódna hudba, ktorá napríklad funguje v Allenových filmoch. V tomto prípade je to bohužiaľ čisto o vkuse, mnohé Felliniho filmy sa mi páčili, ale boli to tie so silnejšou zápletkou. Masina ale predviedla výborný výkon, Fellini jej zrejme vysvetlil, čo-čo vo filme znamená. Takže celkovo nuda.(31.10.2012)

  • classic
    ****

    Giulietta(Giulieta Masina) vo filme Felliniho Federica,ktorý srší sviežimi farbami,bohatými kostýmami,výpravou s ktorou navštevujem atypické miesta,dynamickou kamerou,vkusnou hudbou,a hlavným problémom Giuliety,ktorej zahýba „vzorný manžel”,zisťuje,ktorá je za tým,objedná sa u súkromných detektívov,ktorí zistia v podstate viac,alebo navštevuje rôznych,zaujímavých ľudí,či príde k starej veštkyni,ale najviac ju „otravujú” duchovia,ktorých „prebudila zo spánku” a prichádzajú zmätky pletky,sen alebo halucinácia...Giulieta Masina je skutočná dáma,ktorá má správanie,pyšný som,obdivujem ju už len preto,že je manželkou pána Režiséra,kde ju obsadzuje do úloh,ktoré sa zapíšu do pamätí...(6.12.2014)

  • MIMIC
    *****

    Film zahlcuje diváka obrovským množstvom vnemov, ktoré nestačí priebežne spracovávať, takže sa odovzdane (nerovná sa rezignovane) necháva unášať zdivočelou Felliniho fantáziou, ktorá napokon funguje omnoho lepšie než akákoľvek iná koncepčná stratégia. Ako zmysluplne vyjadriť postavenie hypersenzitívnej ženy, ktorá cíti, že sa rozpadáva jej manželstvo? Tristnou psychodrámou so srdcervúcou samovraždou na konci? Nie. Fellini - podobne ako neskôr Almodóvar - potrebuje veľa farieb a extravagancie. Giuliettini extrovertní príbuzní, priatelia a známi (možno s výnimkou manžela tajomnejšieho než všetky "spiriti") postupne splynú s inváziou extrovertných duchov vyvolaných chorobnou hrdinkinou predstavivosťou, takže Giulietta prestáva rozlišovať skutočnosť od fantázie. V širšom zmysle sa tak stáva človekom, ktorý zvažuje možnosti alternatívnych svetov a nekonvenčných riešení. Byť tak Giuliettou, zostanem v spoločnosti mačky-alkoholičky, chlastajúcej šampanské... Záverečná scéna našťastie nedáva žiadnu indíciu o skutočnej povahe akcie. Fellini úspešne eliminoval nielen logiku, ale i klasické rozprávačstvo, čím umožnil, aby sa do procesu percepcie plne zapojilo i naše podvedomie. Po záverečných titulkoch som skonštatoval, že som bol práve svedkom čohosi slávnostného. Na sofistikované thrillery založené na železnej logike a vykalkulovaných emóciách si nepotrpím, absencia príbehu mi bola vždy milšia, pretože krásne rozprávať sa dá i púhym obrazom. A duchovia nemusia len strašiť, niekdy prenášajú svoju blaženú arkadickú existenciu i na smrteľníkov. Pokiaľ im to smrteľníci dovolia.(29.6.2005)

 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace