Ktosi je za dverami

Čaká ma dodatočné ospravedlnenie sa, že som aj ja podľahol zvrátenosti hodnotiť a komentovať v ČSFD aj niečo iné ako celovečerné hrané filmy. Pri tomto trende sa o nejaký čas dočkáme komentára: "Dnes jsou rohlíčky obzvlášť dobře propečené." Ale späť k L+S a ich nezabudnuteľnému programu. V Československu bolo niekoľko vynikajúcich komických dvojíc a L+S boli nepochybne jednou z nich. Originalita, vynaliezavosť, nevyhnutná komplementárnosť, výborná hudobná zložka, do ktorej sa obaja aktívne zapájali a mnoho ďalšieho je dôvodom, že program Ktosi je za dverami bol niečím, čo v období normalizácie pôsobilo na nás, ako zázrak a ani pri občasnom reprízovaní nemá človek pocit, že sa pozerá na výtvor, ktorému tiahne na štyridsiatku. (29.03.2016)

Neprekonateľný vrchol slovenskej zábavy. Ja poznám týchto 10 (pozná niekto íné?): ### 01: 1978, r: Roháč, 0:47, (vo VŠ klube) hostia: Labuda, Turzonovová, Kopecký ### 02: 1979, r: Mikulík, 1:04, hostia: Hlaváček, Krajíček, Studenková, Chudík ### 03: 1979, r: Mikulík, 0:50, hostia: Filip, Emília a Magda Vašáryové ### 04: 1980, r: Mikulík, 0:48, hostia: Dočolomanský, Dibarbora, scénka: Úryvok z rozsiahlejšieho cyklu (Často sa uvádza bez úvodnej scénky "Nepijem") ### 05: 1980, r: Mikulík, 0:49, (1.krát v tv štúdiu) bez hostí, scénky: 1. pomoc, Náš hosť: Bobo Bobó ### 06: 1980, r: Mikulík, 1:00, hostia: Zelenay, Kňažko ### 07: 1981, r: Mikulík, 1:28, hostia: Magálová, Horníček ### 08: 1981, r: Mikulík, 0:38, bez hostí, zasadanie MVPPPP, scénka: hosť Štefan Vincúr (Lasica) z Podniku pre skúmanie hĺbkovej psychológie športových hier ### 09: 1981, r: Mikulík, 1:13, hostia: Kubal, Kronerová, Mináč, scénky: Krehkáč-Drsniak, Fíha, Dojíš Ďuro, dojíš?, Jánošík ### 10: 1982, r: Mikulík, 0:40, bez hostí, LS píšu životopis pre prijatie do zamestnania, scénky: Pridružená výroba, V mučiarni (02.02.2015)

Trošinku dám menej ako sa tu všade píše.Myslím,že tomu ich humoru rozumelo len pár ľudí ... Lenže sa to tu boja napísať ,že tomu nerozumejú tak dajú plný počet hviezdičiek z akéhosi strachu . Z odstupom tridsiatich rokov,vyvanul z toho všetkého akosi vietor. Na Lasicovi mne osobne vždy vadilo ,že stále len hrá hereckú rolu nikdy neukáže svoju skutočnú tvár.Satinský bol pre mňa o triedu lepšie a na nič sa nehral ... Dovolím si tvrdiť dokonca ,že to na mňa pôsobilo s určitým pohrdaním spoluobčanom a násilnom exibicionizme hlavných protagonistov.Vtieraním sa intelektom do priazne v českej republike. Čo sa z časti vtedy aj podarilo. (14.07.2009)

Ako hovorí apoštol Pavol: „ keď som bol dieťaťom, hovoril som ako dieťa, myslel som ako dieťa.“ Keď som dospel, zanechal som detské spôsoby. Keď som bol mladší, nechápal som tomuto humoru, zdal sa mi nudný. Keď som podrástol, zaplakal som že v našom kultúrnom prostredí je tohto inteligentného skutočného humoru ako šafranu ak vôbec. (07.10.2015)

Čo napísať k dvojici Lasica a Satinský? Až kým ich nerozlúčila Julova smrť, vyvárali humorné dialógy a zabávali národ inteligentným humorom so štipkou „podrypovania“ do režimu. K tomu patrili skvelé pesničky Jara Filipa. Ak mali zaujímavého hosťa, o to lepšiu porciu zábavy sme dostali. Musím povedať, že keď som bola mladá, ich humor ma až tak nebavil, lepšie som ho pochopila, až keď som dozrela a páni jeden po druhom začali odchádzať. (19.02.2024)