Ktosi je za dverami

Jediná (pol)hviezdička chýba len kvôli tomu, že prítomnosť niektorých hosťov programu podľa mňa skôr škodila, ako pomáhala. Oveľa viac som sa smial na scénkach Lasica- Satinský, ako na rozhovoroch s "celebritami" (česť výnimkám). Inak mi ale tento typ humoru vyhovuje rovnako (zopár scén už skultovelo- vynálezy, ktoré predbehli svoju dobu, podávanie prvej pomoci, Jánošík, dojenie,...), ako aj vtipné piesne s myšlienkou od Filipa. (25.07.2009)

Trošinku dám menej ako sa tu všade píše.Myslím,že tomu ich humoru rozumelo len pár ľudí ... Lenže sa to tu boja napísať ,že tomu nerozumejú tak dajú plný počet hviezdičiek z akéhosi strachu . Z odstupom tridsiatich rokov,vyvanul z toho všetkého akosi vietor. Na Lasicovi mne osobne vždy vadilo ,že stále len hrá hereckú rolu nikdy neukáže svoju skutočnú tvár.Satinský bol pre mňa o triedu lepšie a na nič sa nehral ... Dovolím si tvrdiť dokonca ,že to na mňa pôsobilo s určitým pohrdaním spoluobčanom a násilnom exibicionizme hlavných protagonistov.Vtieraním sa intelektom do priazne v českej republike. Čo sa z časti vtedy aj podarilo. (14.07.2009)

Čaká ma dodatočné ospravedlnenie sa, že som aj ja podľahol zvrátenosti hodnotiť a komentovať v ČSFD aj niečo iné ako celovečerné hrané filmy. Pri tomto trende sa o nejaký čas dočkáme komentára: "Dnes jsou rohlíčky obzvlášť dobře propečené." Ale späť k L+S a ich nezabudnuteľnému programu. V Československu bolo niekoľko vynikajúcich komických dvojíc a L+S boli nepochybne jednou z nich. Originalita, vynaliezavosť, nevyhnutná komplementárnosť, výborná hudobná zložka, do ktorej sa obaja aktívne zapájali a mnoho ďalšieho je dôvodom, že program Ktosi je za dverami bol niečím, čo v období normalizácie pôsobilo na nás, ako zázrak a ani pri občasnom reprízovaní nemá človek pocit, že sa pozerá na výtvor, ktorému tiahne na štyridsiatku. (29.03.2016)

Ako hovorí apoštol Pavol: „ keď som bol dieťaťom, hovoril som ako dieťa, myslel som ako dieťa.“ Keď som dospel, zanechal som detské spôsoby. Keď som bol mladší, nechápal som tomuto humoru, zdal sa mi nudný. Keď som podrástol, zaplakal som že v našom kultúrnom prostredí je tohto inteligentného skutočného humoru ako šafranu ak vôbec. (07.10.2015)

Milan Lasica a Július Satinský budú navždy patriť medzi elitu slovenských humoristov. Ich intelignetný humor bol v časoch komunistickej totality plný uštipačných inotajov a dvojzmyselných narážok, ktoré často krát nepostrehli ani duševne obmedzení cenzori. Relácia "Ktosi je za dverami" je jedným z najvýraznejších počinov tejto sympatickej dvojice. Zdarne ich vystúpenia doplňoval aj Jaro Filip so svojimi satirickými pesničkami. *** (18.07.2009)