Režie:
Stanislav PárnickýKamera:
Ján ĎurišHudba:
Anton PopovičHrají:
Emília Vášáryová, Naďa Kotršová, František Kovár, Vladimír Jedľovský, Szidi Tobias, Martin Mňahončák, Ján Greššo, Petra Millerová, Jaroslav ŽvástaObsahy(1)
Televízny film vznikol podľa úspešnej rozhlasovej hry Eleny Antalovej, ktorá zvíťazila na rozhlasovom festivale Piešťany 1997 a reprezentovala na Prix Italia. Pôvodný psychologický komorný príbeh, orientovaný na vzťah matky a dcéry, odsúdených na nútené spolužitie, v ktorom sa postupne vynárajú krivdy a traumy minulosti v osude rodiny, poznačenej tragickým tajomstvom, sa v televíznej verzii rozšíril o retrospektívne rozprávanie, zachytávajúce zlomové okamihy spoločenských zmien a ich dopad na charaktery a vzťahy v rodine. Postupným odkrývaním tajomstva okolo tragickej smrti najmladšej dcéry sa sugestívne buduje dramatické napätie a vývoj vzťahov oboch žien k otrasnému poznaniu pravdy, dilemy o treste a jeho zmysle až po očistné zmierenie. Téma Klietky je výsostne intímna v spôsobe rozprávania, cez subjektívnu optiku spomienok jednej z protagonistiek. Jedným z najväčších kladov videofilmu je herecké majstrovstvo Emílie Vášáryovej a Nadi Kotršovej v úlohách matky a dcéry. Ich vzájemný vzťah, jeho peripetie, dramatické okamihy v konfliktoch aj emocionálne vo chvíľach zblíženia, sú ozajstným diváckym zážitkom. Ide o pôsobivé dielo, ktoré citlivo a poctivo otvára témy, doteraz skôr tabuizované, týkajúce sa smutných a problémových stránok medziľudského spolužitia, intímny pohľad na bremeno minulosti, poznačujúcej osudy ľudí. Umelecké spracovanie výpovede je veľmi príťažlivé a pre dnešného diváka komunikatívne a etické posolstvo so svojou katarziou zaisto osobne aj ľudsky zaujme. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (7)
Upravujem Almásyho komentár na: NEBYŤ EMÍLIE VÁŠÁRYOVEJ, TAK TO JE VEĽKÝ PRŮSER (akurát ja teda dopĺňam interpunkciu, nemám slovenský ekvivalent slova průser a cielene používam CAPS LOCK). Asynchrónny zvuk, zbytočne makrodetailná kamera, ktorá jednoducho do podobne koncipovaného (a zamýšľaného) filmu nepatrí, herecky preexponovaná a chvíľami až bezradná Naďa Kotršová (a to pristupujem k slovenským hercom s veľkou pokorou) - suma sumárum: pretrpených, režijne absolútne nezvládnutých 86minút. Emília Vášaryová - 5 * * * * *, celok bez nej - jedna hviezdička. ()
Možno si iba núdzové riešenie. - Ako pre všetkých. Klietka nejen pro postavy, ale též pro samotné diváky. Nikdy jsem se snad necítila více uvězněna mezi pocitem neuvěřitelného naplnění a totálního zklamání v rámci jednoho filmu. Na jedné straně stojí zajímavý námět, příjemný hudební doprovod a neuvěřitelně uvěřitelná Emília Vášáryová, na té druhé pak nepřítomnost pevné režisérské ruky, otravné flashbacky a slabá spoluhráčka v osobě Nadi Kotršové. Mohlo z toho být strašně moc, nakonec nezbylo téměř nic. Jaká škoda, že na režisérskou stoličku neusedl někdo s citlivějším, chápavějším přístupem k látce. Ještě větší neštěstí pak vidím v tom, že si roli matky nezopakovala nezapomenutelná Viera Strnisková, která ve stejnojmenné rozhlasové hře spolu s Vášáryovou vytvořila silný tandem, jenž na pouhém poli hlasovém dokázal otevřít plnou náruč všech emocí světa. ()
Ani prítomnosť Vášáryovej nič nezachránila a z inscenácie neurobila pozerateľnú záležitosť. Ponorková atmosféra s jedným odhalením vážneho kostlivca v skrini je dávkovaná nevhodným spôsobom. Naviac je hrozné počúvať, ak herec dabuje samého seba a nevystihne tempo alebo náladu predneseného textu. ()
nebyt dua Vasaryova-Kotrsova tak to je velky pruser. ()
Aj by to bolo za štyri* keby nieto tej rozpačitej, niekedy príliš akčnej kamery, ktorá zostala nepochopená.. Podobne aj parochňa Szidi Tobias sa neteší veľkej uveriteľnosti.. Ale príbeh dobrý, retrospektívne scény, Trenčianske Teplice a samozrejme obe herečky sú skvelé. ()
Hezký, emocemi nabitý příběh o tom, jak si zničit život. Dívá se na to špatně, protože je to tragická záležitost, to co bylo zde popsáno. Samotné zpracování má svoje chyby, ale ty se dají odpustit. ()
Emília Vášáryová *****, ale jinak podivně umělé. ()