Obsahy(1)
Tragikomédia, kde hlavným hrdinom príbehu je zvukový majster v rozhlasovom štúdiu, v ktorom pracuje aj jeho manželka. Jeho žiarlivosť a upodozrievanie kolegov spôsobujú, že sa ocitá v nejednej tragikomickej situácii. Túžba zistiť pravdu za každú cenu ho privedie na myšlienku odpočúvať rozhovory spolupracovníkov a manželky, pričom sa stále viac zaplieta do siete vlastných nástrah, vyvrcholením ktorých je odpočúvanie prezidenta republiky. Z neriešiteľného chaosu ho paradoxne vyslobodí ohluchnutie. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (20)
Zase film, ktorého hlavným účelom bola asi exotická dovolenka za peniaze producenta, tentoraz na Veľkonočné ostrovy. Natočili tam jednu krátku a zbytočnú scénu, zvyšok je scenáristická nuda s vidinou veľkého umenia. Veľké umenie sa nakoniec nekonalo, len prehliadka obrátenej pyramídy a zopár nesúvislých filmárskych nápadov, ktoré ale nevytvorili zmysluplný celok. ()
Film z poprevratového obdobia, kedy sa už síce mohlo, ale ešte sa nevedelo čo. Dobrý nápad o týpkovi, ktorý sa zapletá do neistoty, podozrievania a paranoje až mu z toho prepne je spracovaný so striedavými úspechmi, skvelé scény sú striedané slabšími a niektoré, prehnane výpravné alebo už necenzurované odvážne momenty pôsobia ako päsť na oko. Takáto rozháranosť ale celkom zodpovedá dobe vzniku, kedy sa porevolučná eufória pozvoľna stretávala s triezvou realitou. Potešia herecké výkony aj dobové zábery. P.S. Videl som to ako šarvanec v televízii asi v roku vzniku a najviac mi utkvelo v pamäti, ako sa Zednikovičov znudený syn, čítajúci zdravotnícku brožúrku v nemocnici spýta "Čo je to pošva?". ()
Dá sa na to pozerať... no skôr kvôli Bratislave zo začiatku 90. rokov. Sledovať miestnych, dopravné prostriedky, módu, no aj interiéry, to tak stojí za zmienku. Feeling z filmu je skôr taký, že sa v ňom skúšalo všetko možné. Prišla sloboda prepašovať do filmu hocičo, takže ako porevolučný film obsahuje, samozrejme, nahotinky. No aj kopec scénok, ktoré do celkového vyznenia filmu nepatria, ale tak keď už je tá sloboda... A tak príbeh o týpkovi, z ktorého sa stane paranoik a začne odpočúvať všetkých a všetko, je len akýmsi pozadím pre chúťky a skúšky Heribana a Slováka. ()
Dnes som sa na tento film díval , len ako na smutnú spomienku na dvoch výborných umelcov. Marián Zednikovič bol zaujímavý herec, a Viktor Kubal bol najlepší režisér a tvorca kreslených filmov. V tomto diele som sa zasmial len na zaujímavom potrestaní nevernej manželky ( keď jej privrel hlavu do dverí auta ). A čo ma ešte napadlo pri niektorých scénach, či sa Marián trocha nerúhal?? Filmu dávam 50%. ()
Jednoznačne nahorším obodobím pre slovenský film boli ranné 90-roky (zatiaľ). Konečne prišla sloboda a začali sa slobodne točiť filmy, ktoré by za bývalého režimu určite dostali červenú. Nejde mi tu nespomenúť na csfd tak obľúbeného lobotomizovaného šimpanza, lebo takýto dementný scenár by nenapísal ani on. Alebo to bola iba jedna dlhá reklama na nemenovaný čaj? Jedným z pozitív, je Schmitzerova sympatická postava prezidenta a druhým je fakt, že Heriban už nikdy nič našťastie nenatočil. Zednikoviča mám ako herca rada, ale jediná jeho herecká poloha vo filme sú permanentne prižmúrené oči a divne zarputilý výraz tváre. ()
Zajímavosti (7)
- Na filme sa autorsky podieľala aj americká spoločnosť Dumba-Mosny Production New York. (Raccoon.city)
- Hlavní postava, Jozef Slovák, kterou hraje Marián Zednikovič, se jmenuje stejně jako režisér filmu. Ve filmu zazní věta: „Ocko, zháňa ťa nejaký Zednikovič,“ a Marián Zednikovič odvětí, „nech ide do riti“. (sator)
- Když Jozef Slovák (Marián Zednikovič) prochází parkem, děti, které si tam hrají, vykřiknou: „Utekajme, už ide!“ Je to název filmu, ve kterém též hrál Marián Zednikovič, čtyři roky předtím. (sator)
Reklama