Případ pro obhájce

V 60.rokoch vznikla v čs.kinematografii celá hromada vynikajúcich, zaujímavých a originálnych filmov s kriminálnou a súdnou tematikou, toto je bohužiaľ slabší priemer. Začiatok síce sľubuje pútavú detektívku podobnú českým Kalašovkám, ale skoro sa to zvrtne do nudnej, tiahlej drámy okolo neistôt sudcov a ako sa v závere ukáže, úplne zbytočne. Námet zaujímavý, ale napätie slabé, psychologická stránka tiež slabá, slušne navodená atmosféra mnohokrát prerušená dunením šlágrov od kolotočov, herecké výkony veľmi nedokázali uchvátiť. Za zmienku stojí Alena Vránová v roli súdkyne Formánkovej, okrem iného prekvapila aj dobrou slovenčinou (myslím, že predabovaná nebola?). (07.09.2017)

Pekná vzťahovka, v ktorej sa viac treba zamerať na postavy a herecké výkony ako na príbeh. Tým, že v hlavných rolách sú legendy Kvietik a hlavne Machata, o pocit z dobrého filmu je postarané. Príbeh z justičného prostredia je vcelku fajn, avšak má určite jednu medzeru v rozprávaní, resp. správaní sa otca cirkusantského klanu. Scenár je veľmi dobrý, dobre znejúce nesilené dialógy ma potešili. Čo dodať, snáď len, že veta "Ľuďom treba vrátiť dôveru v naše súdnictvo" znela už vtedy nadčasovo. Na tú dobu je z filmu cítiť nesmierne uvoľnenie, badateľný odmäk v socializme. (27.01.2018)

Trochu nadhodnotím, ale od Vichtu som očakával priamočiaru detektívku, veď viete, s akým zhruba dejom. Neprávom odsúdený, kriminalista/advokát zistí chyby v pátraní, obnoví proces a tam to všetkým natre. Omyl. Prípad pre obhajcu rieši vzťahy v prokuratúre/na kriminálke, no proste tam niekde vyššie a naopak, rodinné vzťahy u kolotočiarov. Čo z toho vznikne, možno už dnes neprekvapí, tento typ pointy je dnes už dosť prefláknutý. Tempo je pomalšie, čo je trochu na škodu, pretože možno budete mať pocit, že sa film občas točí v kruhu. Z toho sa nakoniec dostane, body navyše získava film záverečným monológom advokáta. Zistil som, že mám bordel v slovenských hercoch, Machata, Kvietik a Pántik v jednom filme sa mi zlievajú. (30.05.2015)

Prípad pre obhajcu spája trojicu výrazných a podľa môjho názoru aj jedných z najlepších slovenských hercov aký figurovali v slovenskej kinematografií v 60 rokoch. Jedná sa o pánov Machatu, Kvietika a Pántika. Príbeh s právnického prostredia, okorenený o žáner detektívny je veľmi pôsobivo natočený. Jednak je veľmi dynamický a charakterovo detaile vykreslený. Práve tieto dva aspekty sú natoľko funkčné a výrazné, že sa na film dobre pozerá a prichádza tak veľmi dôležité stotožnenie sa s hlavným hrdinom. Každá s postáv sa zmieta vo víre pochybností a mocenských pravidiel a snaží sa zo zložitej situácie dostať tým najlepším možným spôsobom. Martin Hollý už v nejednom filme ukázal že je veľmi talentovaným slovenským režisérom. Aj keď dávam Prípadu pre obhajcu tri hviezdy,nerobím to preto, lebo by sa jednalo o zlý film. Len ho po všetkých podstatne hútnejších a krvavejších filmoch podobného žánru - často krát sa jedná o kórejské snímky - ktoré sledujem v súčasnosti ako jednu z mojich obľúbených sfér filmu - nedokážem považovať za iný ako len priemerný. Síce s peknou atmosférou a hereckými výkonmi, ale predsa len sa jedná o film, s ktorého som nemal ten pocit aký by som chcel po jeho dopozeraní mať. (06.05.2012)

Štefan Kvietik v sympatické roli advokáta, který ve snaze osvobodit patnáctiletého kluka odsouzeného za vraždu, bojuje svůj "první velký případ. "Nevím zda jsem všechno prohrál nebo i nad něčím zvítězil" říká advokát v samotném závěru filmu. Kladu si otázku, zda v tomto případě neprohrál především sám režisér Martin Hollý, když se mu nepodařilo natočit film, který by neměl tak pomalé tempo a tudíž tolik nenudil. Většina postav (s výjimkou té Kvietikovy) je zde dost nevýrazných. Naopak hudba plná "vypalovaček" tehdejší populární hudby je výrazná až moc. Co se mi vcelku líbilo bylo zdokumentování soudnictví v tehdejším Československu. Věta, "luďom treba vrátiť dôveru v naše súdnictvo...", je přitom, zdá se, stále aktuální. (04.01.2018)