Stendhalův syndrom

Dnes mám narodeniny. Tak som si povedal, že si dám nejaký fakt dobrý filmový darček. Siahol som teda po jednom zo snímkou od môjho obľúbeného režiséra Dario Argenta. Pustil som si film "La Sindrome di Stendhal". Maestro Argento ho natočil v roku 1996. Do hlavnej úlohy obsadil svoju krásnu dcéru Asiu Argento. Hudbu ku tomuto giallo titulu zložil ďalší môj obľúbenec skladateľ Ennio Morricone. "Stendhalov syndróm" som si pozrel v pôvodnom znení (po taliansky) s českými titulkami. Bol to úchvatný filmový zážitok. **** (22.02.2016)

Aspoň viem prečo sa hovorí, že fotíš ako japonský turista. Lebo keď hlavná hrdinka spadla a udrela sa a práve takýto turisti mali šou a aj ju fotili aj keď v tej galérii boli krajšie a aj zaujímavejšie veci. Ale hlavne som prekvapený, že Argento totožnosť vraha neskrýval, ale bol ukázaný skoro hneď na začiatku a tu mi chýbala tá tajomnosť, na ktorú som u Argenta zvyknutý, ale zas na druhú stranu šialenec a maniak, ktorého vo filme znázornil vynikajúci T.Kretschmann bol na neho až mrazivý pohľad a strašne sa vžil do role a aj preto bol najlepším hercom v mužskom prevedení, lebo v ženskom kraľovala tiež nemenej vynikajúca A.Argento, ktorá ako čisto psychiatrický prípad bola totálne šialená preto aj neskutočne dobrá, len ta blonˇatá parochňa jej vobec nepristala a bola v nej nesympatická. Výtvarno vizuálna stránka bola veľkolepá či v tej galérii alebo keď vstupovala do obrazov to malo pekné a kvalitné prevedenie. A skoro absencia hudby tiež zamrzí, lebo toto považujem za rušivé zvuky a nie za hudbu ako doprovod k filmu. To finále mňa prekvapilo a potešilo,bolo to dobré zakončenie nie moc dobre zvládnutého filmu.PLUSY- vynikajúce herecké duo Argento-Kretschmann, vizuálna stránka filmu a dobrá pointa vo finále a MÍNUSY--Absencia dobrej hudby,jednotvárne vraždy, lebo boli prevedené rovnakou taktikou a erotické scény, ktoré boli poukázané len okrajovo.Je Pre mňa zatiaľ najslabšia z Argentoviek. (18.04.2014)

Vydržal som presne 10 minút, pričom boj s “Argentom” definitívne vzdávam. Niečo tak nevkusné, prehnane snaživo originálne pôsobiace, som skutočne dávno nevidel. Nechápem, nerozumiem tým, “akože” nápaditým záberom “zo žalúdka” a pod., úplne, ale že ÚPLNE bez opodstatnenia, ktoré omnoho viac ako vábivo, pôsobili doslova lacno trápne. Rušivému elementu, dokonale sekundoval anglický dabing, ktorý bol v 90 rokoch doslova obdobnou tragédiou, ako ten jedno hlasný, poľský, s ktorým prišiel divák do kontaktu v prípade sledovania ešte starších, nemeckých porno filmov. Nikdy viac .. (05.06.2018)

Daria musela jeho dcéra ako malá veľmi hnevať, asi neustále plakala a on sa nevyspal a potom jej zrejme nikdy nekúpil na Vianoce tú správnu hračku. Inak si totiž neviem vysvetliť, prečo ju v Stendhalovom syndróme mučí viac ako Lars Von Trier akúkoľvek zo svojich "hrdniniek". K filmu potom len toľko, že ma zaujala ako atmosféra, tak scenár a Asiin výkon a koniec koncov aj záverečný zvrat, ktorý má trochu väčšiu hĺbku ako sa na prvý pohľad môže zdať. Nejde ani o to ako šokovať, ale skôr vyjadriť názor, že niektoré rany sa s nami vezú navždy. (02.10.2021)

Asia je síce krásna (a to, že ju jej otec obsadil do takejto role minimálne podivné), autorské vyčerpanie Argenta tu cítiť ešte výraznejšie než v druhej polovici osemdesiatych rokov. Z jeho špecifického vizuálneho štýlu sú tu len zbytky až stopové prvky (často zabité samoúčelnými digitálnymi efektmi) a ostáva len triviálny thriller bez čohokoľvek výnimočného. (18.09.2016)