Zvuky temna

Ten plakát nahoře mě dost dlouho odrazoval, ale jelikož se mně doneslo, že to ani tak není horor jako spíš thriller, tak jsem se zhluboka nadechla a šla jsem do toho. Ani trochu toho nelituji a díky za tip, který už sice něco pamatuje, ale nic to nemění na faktu, že jsem byla napnutá po celou dobu a obzvlášť od momentu určitého vyjasnění jasnovidecké vize. Pak jsem jen čekala do jakých detailů se splní. Konec byl vysloveně parádní, jen mně na mysli zůstala otázka ohledně předešlé akce a proč? To ale nebylo zřejmě to podstatné. Jinak rozhodně nezanedbatelná byla i velmi vhodně zvolená hudba, smysl pro barvy, detaily a atmosféru, která se dala místy krájet. Výborná byla i Jennifer O'Neill, s jejíma očima, protože to dodalo celému snímku ten správný šmrnc. Zvuky temna v každém případě stojí za zhlédnutí, nebudete litovat. (29.06.2015)

Virgínia má počas jazdy autom jasnovidecké vidiny. Za jednou zo stien nejakej izby, mala byť zamurovaná mŕtvola neznámej staršej ženy. Po príchode do jedného zo starších kaštieľov, ktorý vlastní jej novomanžel, prekontroluje jednu z miestností. Jej predtucha sa nečakane potvrdí. V dome sa po dlhú doby nikto nezdržoval a celá udalosť je zahalená rúškom tajomstva. Telo má totiž patriť mladej, krásnej modelke, čo sa s vidinou Virgínie nezhoduje. Polícia si však stojí za svojim a berie jej manžela do väzby. Nakoľko bola v minulosti jeho milenkou, stáva sa podozrivým číslo jedna. Podarí sa Virgínii muža oslobodiť? Najsilnejšou stránkou snímku je jednoznačne príbeh a jeho rozuzlenie. Všetko ostatné je príliš zastaralé nato, aby v dnešnej dobe vystrašilo. Zaradiť tento film do horor žánru, je úplne scestné. Bolo vtedy, a je aj teraz. Atmosféra na priemernej úrovni + nulové gore. Bohužiaľ, zas som "katom" - 50%. (11.06.2014)

Tak takúto vycibrenú, multižánrovú záležitosť som veru nečakal. Je tu z každého rožka troška - detektívka, giallo, thriller, dráma, mystérium, horor... každý si tu niečo nájde. A hlavne ide o výborne prepracovaný scenár ohľadom zaujímavého pátrania po záhade kostry v stene a halucinácií hlavnej hrdinky. Mám veľmi rád filmy na báze akejsi zlovestnej predtuchy, pričom podobne ako napr. v prípade Teraz sa nepozeraj (1973) ma film dokázal po celý čas udržať v príjemnom mysterióznom opare. Narozdiel od uvedeného snímku je tu však filmová reč ľahšia a pointa je divákovi sprostredkovaná podstatne jednoduchším spôsobom, takže sa nemusí moc premýšľať. Pokiaľ si chce človek oddýchnuť pri niečom mysterióznom, no pritom nie strašidelnom, tak toto je výborná voľba. 80/100 (07.09.2016)

Inteligentne napísané a inteligentne nakrútené giallo, ktorým Fulci presvedčil publikum, že je vynikajúci tradicionálny režisér, aby vzápätí provokatívne stavil na iné kvality s inými hodnotiacimi kritériami. Po tomto "dokonalom" filme sa totiž vybral cestou archetypálnej hrôzy (1979-81), kde na rozdiel od gialla nie je dôležitá ani totožnosť vraha ani vrah samotný. Jednou z podstatných rekvizít pri dešifrovaní zápletky v "Sette note" je Vermeerov obraz "Ľúbostný list", ktorý výrazne určuje i vizuálne riešenie viacerých scén. Vermeer ako majster sústredenej kontemplácie deizujúci to, čo je všedné, nepodstatné alebo kvázi nepodstatné sa zdá byť v príkrom kontraste s filmovým dielom, pri sledovaní ktorého tepová frekvencia diváka často vyskakuje nad 75. To sa však len naozaj zdá. Fulci totiž takisto používa veľavravné obrazy v obraze, indiskrétne pohľady do cudzieho súkromia, vstupy z prítmia do svetla a naopak, geometrickú štylizáciu (v poslednom zábere dovedenú do čistej abstrakcie) a zrejme i mnoho ďalšieho. Majstrovsky je zrežírovaná scéna v obrazárni, kde čierne siluety hlavných hrdinov korešpondujú s jediným čiernobielym obrazom medzi farebnými - reprodukciou spomínaného Vermeera. "Sette note" je brilantné psycho, ale na najlepšie Argentove mystériá nemá. (24.11.2009)

Mysteriózní detektivka cinknutá decentním hororem s excelentním závěrem prostá vyhřezlých očí a jen s několika deci krve. Fulci překvapil hned dvakrát, skutečným příběhem a minimem pro něj téměř typického gore. Jednání hlavní hrdinky sice chvílemi postrádá hlavu, na druhou stranu to vyvažuje slušnou patou svých krásných očí. Stále přemýšlím, zda bych při nálezu mrtvoly v manželčině domě nejprve zavolal manželce nebo policii a jestli je možný vměstnat člověka do otvoru zvíci tak padesát na výšku, čtyřicet na šířku a max. třicet na hloubku tak, aby sledoval mou zednickou práci téměř zpovzdálí. Na první otázku si snad nebudu muset nikdy odpovídat, manželka nemá dům, a druhou musím s někým vyzkoušet, nedá mi to spát. (03.03.2015)