Režie:
Wim WendersKamera:
Henri AlekanHudba:
Jürgen KnieperHrají:
Bruno Ganz, Solveig Dommartin, Otto Sander, Curt Bois, Peter Falk, Hans-Martin Stier, Laurent Petitgand, Paul Busch, Didier Flamand, Jürgen Heinrich (více)Obsahy(1)
Jeden z najpôsobivejších filmov svetovej kinematografie 80-tych rokov. Režisér Wim Wenders zasadil dej tohto svojho najznámejšieho a najúspešnejšieho diela do vtedy ešte múrom rozdeleného Berlína. Mesta, ktorého oddelené časti spájalo pod zemou metro a nad ňou nebo. Osou jeho originálnej filmovej eseje je príbeh dvoch novodobých anjelov, z ktorých Damiel sa vzdá večnosti kvôli cirkusovej trapézistke Marion a stáva sa človekom. Wendersovi a Handkeho anjeli však nezodpovedajú celkom zaužívaným predstavám - i preto ich obľúbeným miestom nie je kostol, ale berlínska knižnica, kde sa koncentrujú ľudstvom vytvorené duchovné hodnoty. O šesť rokov neskôr sa Wenders k filmu vrátil vo voľnom pokračovaní Tak ďaleko, tak blízko! a v USA vznikol až príliš hollywoodsky remake Mesto anjelov z Nicolasom Cageom. (oficiální text distributora)
(více)Zajímavosti (27)
- Siluetu anděla stojícího nad městem z asi nejznámějšího záběru filmu najdeme na jednom z domů na pražské křižovatce Anděl. Na okolních domech pak můžeme najít verše z filmu. (Kaleidoskop)
- Natáčení probíhalo od 20. října do 20. prosince 1986 v Německu. (ČSFD)
- Celosvětová premiéra filmu proběhla 17. května 1987 na filmovém festivalu v Cannes. (ČSFD)
- Peter Falk (hraje sám sebe), který filmu kreslí, je ve skutečnosti velmi dobrým kreslířem. (raininface)
- Herci Ganz (Damiel) a Sander (Cassiel) byli do filmu obsazeni, protože byli desítky let blízkými přáteli. (raininface)
- Černobílé pasáže byly natáčené přes difúzní filtr vyrobený z hedvábné punčochy, která patřila babičce kameramana Henriho Alekana. (skudiblik)
- Úřady nepovolily natáčení u berlínské zdi. Štáb proto musel postavit její repliku. (skudiblik)
- Na motivy filmu vzniklo i několik divadelních představení, například v Newcastlu, Kodani či Amsterdamu. (skudiblik)
- V závěru se objeví věnování ("Všem někdejším andělům, zvláště pak Yasujirovi, Francoisovi a Andrejovi"), ve kterém jsou zmíněni režiséři Yasujiro Ozu, Francois Truffaut a Andrej Tarkovskij. (ČSFD)
- Wim Wenders po letech v jednom rozhovoru uvedl, že film natáčel bez scénáře. (Jirka_Šč)
- Cirkus "Alekan" je pojmenován po kameramanovi Henrim Alekanovi. (ČSFD)
- Film bol okrem iného inšpirovaný aj poéziou Rainera Maria Rilkeho. (unclejack)
- Poškodený kostol v jednej z najznámejších scén filmu je berlínsky Kaiser-Wilhelm-Gedächtniskirche, jeden zo symbolov mesta. (unclejack)
- Wim Wenders sa pri voľbe natáčať zábery "z neba" na čiernobiely film inšpiroval snímkou Michaela Powella a Emerica Pressburgera Otázka života a smrti (1946). (Kristusazapad)
- „V najranejšej verzii, ktorú som scenáristovi Peterovi Handkeovi rozprával, bola postava starého archanjela žijúceho v knižnici. Peter nevedel, čo si s tou ideou počať, ale nad jeho písacím stolom visela reprodukcia Rembrandtovho Homéra: sediaci starý muž, ktorý hovorí - ale s kým? Pôvodne hovorí Homér na Rembradtovom obraze s jedným žiakom, ale obraz bol rozrezaný na dve polovice a rozprávač bol úplne oddelený od svojho poslucháča, takže teraz hovoril o samote. Peter mal ten obraz veľmi rád a pretvoril moju ideu archanjela na večného básnika. Teraz som zasa nevedel ja, ako mám Homéra integrovať do scenára. Konečne sme prišli na to, že Homér žije v knižnici a že Petrove dialógy sú jeho vnútorným hlasom. Curt Bois (Homer) nebol ani anjelom, ani človekom, ale oboma súčasne, pretože je taký starý ako kinematografia," poznamenal k postave Homéra Wenders. (Kristusazapad)
- „Skutočne neviem, ako som prišiel na anjelov. Jedného dňa som si ten nápad zaznamenal do poznámkového bloku 'Anjeli' a o deň na to 'Nezamestnaní'. Bolo to možno tým, že som - nie kvôli filmu - čítal práve opäť Rilkeho a že sa mi pri tom čítaní ujasnilo, aké je všetko, čo napísal, zaľudnené anjelmi," vysvetlil svoje rozhodnutie Wenders. (Kristusazapad)
- O obsadení Petera Falka (hraje sám sebe) Wim Wenders povedal: „Jeho rola bola skôr komediálnou ideou. Musela to byť veľmi známa figúra, u ktorej by si diváci pomaly uvedomovali, že je to bývalý anjel. A musel to byť niekto, kto je dostatočne známy, aby ho diváci okamžite identifikovali a povedali si: ´Aha, on bol tiež anjelom.´ Tak som sa nakoniec dostal k hercom, a to k hercom americkým, lebo len oni sú slávni po celom svete." (Kristusazapad)
- Peter Falk, ktorý hrá vo filme samého seba, si svoje monológy napísal sám a rovnako ako postava vo filme sa celý čas prechádzal po Berlíne, kde ho musel štáb neustále hľadať. (Kristusazapad)
- Vo filme, ktorý bol okrem iných venovaný aj Yasujirovi Ozuovi, sa viackrát objaví jeho typický motív prechádzajúceho vlaku. (Kristusazapad)