Hrátky s peklem

Ťažké je zostať v realite, keď fikcia je taká sranda. Sono sa utrhol z reťaze a jeho pocta čínským akčným filmom s tradičnou Japonskou poetikou, odkazy na jeho bicykle a kluby, a aj zabrdnutie do Kitanovských tém v perfektnom guláši akcie, čierneho humoru, metafilmu a myšlienkovo komplexného a na línie bohatého majsterštyku, spôsobuje, že sa od Pekla nedá odtrhnúť zrak Fumi Nikaidó je nádherná. Sledovať ju usmievať sa ma prinútilo uvedomiť si, že chcem hrať vo filme Siona Sona. Nie len preto, lebo mi hrá klasika počas krvavej sprchy. Ani nie preto, lebo sa tu oháňa katanou a pozerá so do spoteného ženského výstrihu. Ale čisto z toho hľadiska, že to vyzerá ako neskutočná sranda. Najosobitejší tvorca vytvoril najosobitejší mindfuck film v ktorom je všetko čo by ste o tej japonskej kinematografií mali vedieť. A teraz to tam poďme nájsť. Tým, že tam v kuse odkazuje na svoje predchádzajúce filmy, umocňuje extázu zo strán fanúšikov, ktorý presne vedia čo tím myslel, alebo naznačoval. A potom, že je divné byť divný. (14.03.2015)

Naprostá ujetina. Na jednu stranu mě to bavilo, na druhou jsem zírala a nevěděla, co si o tom myslet. Asi nejsem takový fanda naprosto nesmyslných snímků zaměřujících se jen na umění natočit film. 1.) Novodobá vodní skluzavka ve formě krvavých lázní - to se na vysokoškolských kolejích asi nezavede. 2.) Úplný konec, kdy běžel jak debil ulicí, přestože měl v sobě nejmíň 4 střelné rány.. jasně a pak záběr konce filmu natáčejícícho film, který natáčel film - bomba hříčka. 3.) Fuck bombers - tomu se říká oddanost filmu, když této skupince nevadí zabíjet a být zabiti jen proto, aby natočili film jejich života. 4.) Jak ta borka sťala všechny hlavy v kruhu - vůůůbec mi to nepřipomnělo Wanted a scénku s kulkou. 5.) Největší záchvat smíchu jsem dostala při tom, jak si představoval, že to natočí --- vešli tam, postavili stojan, kameru na to, ti zírali a pak spadly všechny papírové stěny a všude se bojovalo. 6.) Čímž jsem přistoupila k bodu šest, aka že vlastně na filmu bylo naprosto skvělé, že jsem nevěděla, co je skutečnost, co vize, co sen, představa, jejich minulost či tužba... 7.) Když si dáte moc heroinu, pak místo krve stříkající z těl vidíte barevnou duhu nad hlavou osoby, jež je sesekávala - asi žrali moc M&M nebo co, aby vytvořili krvavou duhu. V závěru tento počin tedy oceňuji, ale přesto musím brát na zřetel, že ta písnička mě neskutečně srala, nehledě na to, že člověk nechápal už od startu, jelikož začátek filmu vám naskočí japonská reklama na zubní pastu.. prostě na mě až moc šílené a nelogicky ztřeštěné. (11.07.2014)

Explózia nápadov, umožnujúca divákovi zažiť pocit ako keď videl svoj prvý film, vôbec netušíte, čo sa bude v nasledujúcej scéne odohrávať a nechávate sa unášať pevnou rukou režiséra a scenáristu v jednej osobe. A navysše ide o jedno z najkrajších vyznaní lásky k filmu (hlavne 35mm) a pamfletu za obrodu kvalitnej japonskej kinematografie. To všetko korunované obrovskou porciou zábavy. Osobne najsilnejší filmový zážitok na Berlinale/EFM 2014 a jeden z ašpirantov na film roka. (11.02.2014)

Ak v nejakom filme nevadí, že Vám zomrú pred očami hlavný hrdinovia, alebo hrdinovia filmu tak je to v tomto filme. Ono v podstate nikto na začiatku nemôže čakať ako film skončí, lebo skončí veľmi nepredvídateľne a je veľká škoda absencie nejakej silnej pointy, lebo filmu ide hlavne o to, aby zabavil divákov a kostra príbehu vôbec nie je zlá. Postavy sú zaujímave a vo filme v podstate ide o spojenie mafiánskeho jakuza (yakuza) prostredia s filmovým prostredím a filmový nadšenci sa snažia natočiť stret (bojový) dvoch rodín a krv v podstate tečie prúdom a je všade. Zábavný film je veľmi aj z dôvodu starnutia jednotlivých hrdinov a neskôr aj priblíženia minulosti. Film sa rovnako ako je bláznivý aj bláznivo končí a tu vidím trocha nemohúcnosť film zakončiť nejako silnejšie, aby film vystúpil z priemeru a bol ešte lepší. Film je ale dostatočne zábavný a aj pre to dostal ešte pol bod. (Hodnotenie 3,5) (01.08.2016)

Je to veľmi dobrá akčná gangsterská komédia od Siona Sona. Má dosť dobrý príbeh o šéfoch dvoch vplyvných zločineckých organizácií, ktorí spolu bojujú už roky, pričom jeden z nich aj tak najviac chce, aby jeho dcéra, ktorá sa v detstve preslávila úspešnou reklamou konečne stvárnila hlavnú hrdinku v plnohodnotnom filme a druhý k nej zase kvôli ich dávnemu osudovému stretnutiu prechováva určité city. Ale práve sa do nej zamiluje aj nesmelý mladík, ktorý sa kvôli tomu očakávane dostane do veľkých problémov a navyše stále je tu nadšený tím amatérskych filmárov, ktorí najviac túžia len po tom, aby natočili ten najlepší film a vďaka obom organizáciám dostávajú svoju šancu. So spracovaním som veľmi spokojný, už od začiatku cítiť, že toto bude skutočne vydarená zábava a to sa aj stane. Sono sa opäť postaral o skvelú atmosféru a perfektne uletené prevedenie s viacerými výbornými nápadmi, vďaka čomu miestami jedna vydarená sekvencia strieda druhú a navyše je tu plno zaujímavých postáv, z ktorých cítiť potenciál a tak som sa skutočne tešil na ďalšie dianie. Jedine ma mrzí, že v strednej časti tomu po obsahovej stránke občas dochádza dych, ale aj tak tento výborný štýl to s ľahkosťou stále drží na slušnej úrovni a navyše cítiť, že finále bude stáť za to. A presne sa to aj splní, záverečné točenie filmu už snáď ani nemohlo byť lepšie, hranica nadšenia sa u mňa dostala až na vrchol a z filmu zanechala skutočne vynikajúci pocit. Po stránke humoru som veľmi spokojný, je ho tu plno a miestami je to tak perfektne absurdné, že som sa musel smiať každú chvíľu a rovnako nesklame ani akcia, ktorá je mimoriadne zábavná, pričom mŕtvych je tu nespočet. Herecké obsadenie je na tom dobre, hlavné postavy síce nemajú taký náboj, ako vo väčšine iných režisérových filmoch, ale aj tak sú výborné, či už mladíci, alebo šéfovia organizácií a v malých úlohách potešia aj starí známi, hlavne Megumi Kagurazaka alebo Denden. Réžia a technická stránka sú vynikajúce, Sion Sono mi len znovu potvrdil, že je právom mojim najobľúbenejším režisérom, perfektná vizuálna stránka, atmosféra a celkové prevedenie, tu sa nedá nič vytknúť. Škoda tých pár slabších miest, ktoré mi bránia dať plné hodnotenie, ale aj tak som veľmi spokojný. Medzi tie lepšie Sonove diela sa Why don't you play in hell? síce nezaradil, ale stále je to výborný film, ktorý si veľmi rád pozriem znovu. 80% (23.03.2014)