Papírové hlavy

První půlka uchopená líp, než druhá. A prorocké finále. Ale mělo by to mít aspoň dvojnásobnou stopáž, divák se neubrání pocitu jistého "nevytěžení". A pokud to v dnešní době připadne někomu příliš jednostranné, černobílé či očerňující - vnímám to jako dílo vzniklé v době, kdy se běžný Čech a Slovák stále ještě teprve pomalu dozvídal, co se to tady v těch 50. a následujících letech vůbec dělo. (09.08.2015)

Hanák poskytuje na poli celovečerného filmu pohľad na čs históriu od roku 1945, takže pozor, nie je to iba obžaloba čisto komunistického režimu, dotýka sa aj sudetských Nemcov. Vyťahuje dôležité okamžiky histórie, dokumentuje archívnymi zábermi a výpoveďami svedkov, sem tam sa objaví prirovnanie a metafora. Stále som však mal pocit, že skoky sú príliš veľké, že bolo toho natočené omnoho viac (napríklad chýbajú reštitúcie proti cirkvi) a ako cca 10 dielny seriál pre televíziu by boli Papierové hlavy niečím absolútne výnimočným. Na to ale asi neboli v tej dobe prostriedky. Hanák neskáče v čase, všetko je prísne časovo chronologické, čo je asi dobre, film tak plní funkciu ako umeleckého dokumentu, tak svojou prehľadnosťou aj informačno-výchovného. (20.03.2016)

Nevtíravý dokument bez komentáře, který nechává hovořit jen dobové záběry a pozdější výpovědi obětí bolševického režimu. Původně bych hodnotil jen 4*, ale plnou palbou hodnotím fakt, že celovečerních bijáků o tom, čeho je bolševik schopen, není nikdy dost (z těch nejmenších nespravedlností se připomíná například to, jak někdo dostal nařezáno jen za to, že čekal na Václaváku na tramvaj). Geniálně zvolená hudba (zvláště Mozartovo Requiem se skvěle hodí k záběrům zmlácených dětí). (24.09.2012)

Prierez jednou hnusnou dobou, ktorá národ gniavila niekoľko desaťročí. Hanák znova dokazuje, že dokument mu ide rovnako dobre ako hraný film. Oproti jeho opusu Obrazy starého sveta sú Papierové hlavy zložené aj z archívnych záberov.Tie kladie do opozície so skutočnosťou, s výpoveďami ľudí, ktorý prežili hrôzy a nespravodlivosť na vlastnej koži. Vytvára tak kriticko sociálny pohľad na jedno politické zriadenie a na čístý debilizmus obsiahnutý v propagande aj v riešení problémov. Satira s politiky s papierovými hlavami blúdiacimi po Bratislave odľahčuje, ale zároveň pôsobí značne iritujúco. Predsa sa ale neviem zbaviť určitého konštruktu, ktorý robí z filmu len jednu stranu mince, len jeden pohľad na dané hrôzy. Stráca sa odtiaľ istá bezprostrednosť a všetko je podmienené faktu, že sa chceme rozprávať o téme, o ktorej sa pred tým hovoriť nemohlo. Skvelý dokument, ktorý by mal povinne fungovať na všektých školách, ale ktorého úprimnosť je bohužiaľ prispôsobená atmosfére filmu. Taký Rudko Sloboda by vypovedal podstatne iným spôsobom ako všetci vypovedajúci. (31.05.2013)

No, hodnotiť Papierové hlavy nebudem, pretože hodnotenie dokumentárnych filmov spoločne s hranými nepovažujem za správne. Vyjadriť sa však musím, pretože ide o mimoriadne závažný dokument s vysokou vypovedacou schopnosťou. Nielen pre pamätníkov, ale najmä pre tých, ktorým už zobrazované udalosti nič nehovoria, pretože nepoznanie tejto, nie príliš vzdialenej histórie, môže ľahko viesť k jej repríze. To je asi najdôležitejší odkaz Hanákovho filmu generácii, ktorá otcom vyčíta nečinnosť neuvedomujúc si ich vlastnú aktuálnu pasivitu voči totalitným pokračovateľom. (27.12.2010)