Papierové hlavy
Têtes de papier
Paper Heads
VOD (1)
Obsahy(1)
Jedným z najpozoruhodnejších filmových diel posledného obdobia je strihový dokument významného filmového tvorcu Dušana Hanáka Papierové hlavy. Vypovedá o histórii našej spoločnosti v priebehu rokov 1945-1989 v mozaike autentických archívnych materiálov, výpovedí svedkovi štylizovaných hraných sekvencií. Film podáva emocionálne silné svedectvo o vzťahu jednotlivca a spoločnosti, poznačených politickým režimom. "Myslím, že sme sa nedokázali vyrovnať s našou nedávnou minulosťou. Papierové hlavy sú reflexiou o slobode a neslobode, o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v období rokov 1945-1989. Film je rámcovaný rovinou pouličného divadla, v závere sú tieto happeningové motívy rozšírené o súčasnú polohu výpovede o dnešnej dobe. Pôdorysom filmu sú kľúčové udalosti minulého režimu. Archívne materiály sú používané skratkovitým, paradoxným, niekedy azda aj humorným spôsobom." (oficiální text distributora)
(více)Recenze (45)
Zneklidňující dokument o komunistické totalitě, založený na vnímavém (sdělujícím a interpretujícím) spojení archivních záběrů se svědectvími pamětníků. Jako starší Hanákovy filmy se i tento snaží syntetizovat a zbytečně neinstruovat: předkládá nestrojeně exponovaný obraz a upřímné slovo, bolestně těžené z hloubi lidské paměti (mysli i těla, kdysi zkoušených ponížením, nyní lhostejností), a umožňuje tak divákovi čistou, ideologicky nezatěžovanou konfrontaci vlastní životní zkušenosti s empirií člověka, národa a státu. Trefně zvolený obraz papírových hlav, zároveň směšné i hrůzné metafory, připomíná moc anonymity a anonymitu moci, dvě etické zrůdy, které mohou povstat kdykoliv – uniformou a zákonem, davem a vládcem. ()
Hanák poskytuje na poli celovečerného filmu pohľad na čs históriu od roku 1945, takže pozor, nie je to iba obžaloba čisto komunistického režimu, dotýka sa aj sudetských Nemcov. Vyťahuje dôležité okamžiky histórie, dokumentuje archívnymi zábermi a výpoveďami svedkov, sem tam sa objaví prirovnanie a metafora. Stále som však mal pocit, že skoky sú príliš veľké, že bolo toho natočené omnoho viac (napríklad chýbajú reštitúcie proti cirkvi) a ako cca 10 dielny seriál pre televíziu by boli Papierové hlavy niečím absolútne výnimočným. Na to ale asi neboli v tej dobe prostriedky. Hanák neskáče v čase, všetko je prísne časovo chronologické, čo je asi dobre, film tak plní funkciu ako umeleckého dokumentu, tak svojou prehľadnosťou aj informačno-výchovného. ()
Perfektní dokument. Je to dobový výlet strojem času do období komunismu. Není to však jen tuctový a nudný dokument. Dobové budovatelské záběry na šťastné dělníky plnící plán na 280% střídají záběry na soudy se sedláky, bití chartistů atd... Vždy je to v ostrém kontrapunktu. V jednom obraze nadšený budovatel chválí úrodu obilí a do kamery říká, že mlátí ve dne i v noci, střihem pak sledujeme bývalého politického vězně který také mluví o mlácení ve dne a v noci... Tak je to celý film a o to více si člověk uvědomuje sílu propagandy bez které by se komunismus neobešel. Naštěstí po 96 min. se strojem času opět vrátíme do svobodné doby, s úlevou a uvědomíme si krásu života ve svobodě. ()
Tento účelovy a zmanipulovaný film obhajuje posluhovačov fašizmu a neskôr príživnikov a parazitov. Smiešne je, že všetci hovoria aký boli mučení a vystavovní uránu a iným vplivom škodiacim zdraviu, avšak práve oni majú vysoký vek a su celkom zdraví a vitálni. Dnes ludia umieraju podstatne mladší na rakoviny a choroby z povolania a je to v poriadku. Smiešná je aj obhajoba cirkevných hodnostárov a celej katolíckej cirkvi, ktorá mala zmluvy s fašistickým Nemeckom a podielala sa, a schvalovala hromadné vyvraždovanie. Mám pocit, že autor filmu je fašistický kapitalista. Úmyselne strieda socialistické klipi a výpovede tiranov + príživnikov, aby to vyznelo dojemne. Moralistický a zároveň pokritecký film v ktorom objektivita zdochla. Mám oplakávať kriminálnikov a jednotlivcov, keď je okolo nás hromada bezdomovcov, nezamestnaných, hladujúcich a cirkev sedí na bilionoch káže chleba a vodu a topí sa v luxuse. Jediná demokracia čo dnes je sa meria množstvom majetkov a peniazmi. Kto nemá peniaze nie je ani slobodný a nepocituje ani demokraciu. Skupinka ludí vytrhnutá z kontextu a na ích výpovediach očiernený celý systém - odpad!! ()
Umelecký film o časoch socializmu, ktorý na hrôzach akoby odsúdil celý systém. Síce sa hovorí, že systém je taký, ako sa chová k najslabším a najposlednejším, no to by tento náš dnešný nedopadol tiež veľmi dobre. Revolúciou v roku 1989 sme síce nejaké tie slobody získali, no celý prerod bol nezvládnutý, lebo hospodársky sme si pohoršili. Niečo sa síce zreálnilo, no zo zvyšku ťažili skôr jednotlivci, ktorí sa ani za minulého režimu nemali zle. Ľud treba v prvom rade vzdeľať, následne mu dať slobody a dať prostriedky, technológie, ktorými si život prispôsobí k svojej sebestačnosti a k lepšiemu kolektívnemu životu. Mrzí ma, že si v minulosti na našom území jedna strana hovorila komunistická a pritom od toho mala ďaleko a skôr vytvárala autoritatívny aparát a nie decentralizovanú participatívnu štruktúru založenú na slobodách. Presne to začal meniť Dubček, no šok bol tak veľký, že ho zrušili veľmi rýchlo. Pritom to bol socialista, no aspoň je na tomto filme jasne vidieť, že sú tu príliš veľké extrémy, že sa nesnažili rozobrať pozitíva prerodu k sociálnejšiemu spoločenstvu v povojnových rokoch. Iste tie nezmyselné procesy, či násilná kolektivizácia veciam neprospeli, dokonca ani prospechárstvo a cenzúra, potláčanie náboženstva, či iných názorov, no šok z nepodarenej zmeny režimu v 1989 potom pôsobí ako keby sa tých komunistov nepodarilo poriadne zbaviť s tým, že zavládla nostalgia, neuvedomujúc si, že spoločnosť sa mala uberať iným smerom a do toho socializmu akurát zaviesť radikálne zmeny týkajúce sa už mnou spomínanej participatívy, decentralizácie, slobôd, no a nejakej tej demokracie. Na každej veci je totiž zväčša niečo dobra, samé o sebe často nefungujú, ľudia sú totiž v niečom kolektívni, v niečom individualisti, skôr je smutné, že ak ste ich na našom území v minulosti zastrašili, dali nejaké tie základné možnosti, tak sa podvolili a jednali sebecky a nie kolektívne, najmä po tej invázii vojsk v roku 1968. V tomto napríklad na Arabov nemáme. Keď sme teda nechceli bojovať, tak sme sa mohli vzbúriť a nerobiť, štrajk až do odvolania, to by ani zbraňami nemohli zmeniť. Príde mi to jednostranné, nehľadajúce odpovede a ukazujúce extrémne zlá bývalého režimu, navyše obdobím normalizácie a uvoľňovania v čase perestrojky, prestavby, to prešlo veľmi rýchlo a to taký Husák bol tiež zavretý v období 50. rokov. Pokiaľ sa budeme k histórii stavať len tak, že sa ju neposnažíme komplexne pochopiť a pochopiť prečo sa dovolili robiť určité zlá pri nadšení z niečoho, nejakej zaujímavej idey, tak sa vždy budeme správať ako fanatici, nepoučíme sa a možno chyby zopakujeme inak. Minulý režim mal dobré myšlienky, najmä tie praktické, mal zlé myšlienky, napríklad ohľadom svedomia, mal čiastočne dobré a čiastočne zlé, no okolnosti navýšili jeho chyby, ktoré prevýšili ostatné v tom, čo ľud chcel, lebo duchovno a sloboda vždy časom prebije materiálne otázky. Je treba priznať, že charakter týchto našich národov je v určitých veciach zlý. Tiež, že spomínaný román 1984 asi nebol prioritne stavaný na takúto spoločnosť, no aj tu tým, že bol spomínaný, na ňu pasoval, čo je trocha smutné. To zosmiešňovanie tiež asi nebolo veľmi správne a preto tento dokument už z mnohých mnou spomínaných bodov nedokážem hodnotiť nejak príliš pozitívne, ale chápem ho ako snahu podať emocionálne dielo o našej minulosti, aby sme si priznali určitú pravdu, ukázali chyby, či nezmysly časov minulých. () (méně) (více)
Galerie (8)
Photo © ALEF Štúdio Bratislava
Zajímavosti (4)
- Na natáčaní spolupracovali švajčiarske štúdio ES Films Lausanne, francúzska spoločnosť Les Films de L' observatoire a nemecké televízie ZDF a ARTE 8. (Raccoon.city)
- Film videlo v kinách svojho času vyše 18,000 divákov a dodnes je to druhý najnavštevovanejší film z pohľadu počtu divákov na jednu kópiu. Film bol odvysielaný v celej Európe a v ďalších 12 krajinách sveta. (Raccoon.city)
Související novinky
Semináru slovenského filmu, Nitra
5. - 8. 11. 2009 sa v Nitre (Aula UKF v Nitre) uskutoční II. ročník Semináru slovenského filmu. Seminár slovenského filmu bude tento rok pri príležitosti dvadsiateho výročia novembrovej revolúcie… (více)
Reklama