Lev Jašin. Vratar mojej mečty

Do poslednej sekundy produkčne vypiplaný životopisný príbeh Leva Jašina. No napriek tomu že produkcia do toho dala naozaj všetko a herci hrajú naozaj dobre, cítiť zo samotného príbehu akúsi sterilitu. Hudba drása emócie, dramatizuje každú sekundu, ktorú kamera v detaile či celku predkladá divákovi, tak že pátos steká po obrazovke. Strihom sa však ocitáme opäť niekde inde a hoci scenáristi poprepletali samotné zápasy, úspechy aj neúspechy, scénami z bežného života hlavného hrdinu, celok vyznieva ako výber najdramatickejších momentov kariéry. Možno je to tým, že som intertný voči futbalovému ošiaľu, ale z filmu som síce získal pekný prehľad o živote a osobnosti Jašina, ale s ním aj pocit akéhosi podlízavého vymývania mozgu. 70% (18.06.2024)

Lev Ivanovič Jašin, alias "черный паук", teda Čierny pavúk. Dôvod tejto prezývky bol absolútne prostý. Bol totiž od hlavy po päty v čiernom. Som prekvapený, že sa tu prakticky nespomenula, ale to nevadí. Podstatné je, že dostal niekoľko ocenení, no samozrejme, najväčšou bola "Zlatá lopta", teda tá cena, ktorú si Messi doposiaľ prevzal 8 krát a tak mu fanúšikovia Ronalda, môžu akurát tak (akoby Atilka povedal), oblízať vajica. Paradoxom jeho ceny je najmä nepopierateľný fakt, ktorý spomína vo svojom komentári užívateľ Arsenal. Cenu si prebral v roku 1963, v časoch, kedy medzi najväčšími diletantmi sveta, zúrila "studená vojna" (stále lepšie ako tá dnešná na území tretieho štátu). Vtedy sa však politika a šport nijak nemiešali, čo sa rozhodne nedá povedať o aktuálnej situácii, kedy politickí aktivisti či ľudia bez chrbtovej kosti, dokážu planírovať kohokoľvek, kto si ide za svojim snom, potrebuje uživiť svoju rodinu, celý svoj život podriadil profesionálnej kariére, sú od svojich najbližších niekoľko mesiacov z roka od domova, pričom kým iní chodia cez víkendy do ZOO, oni sa potia v posilňovni. Ako napríklad tí na hlavu ujebaní u susedov smerom na "západ" v neďalekom Kladne. Škoda že nevypadli. Hudáček si žije svoju rozprávku v Nemecku, a tak to mohla byť nádherná satisfakcia pre všetkých tých diletantov na tribúnach, ktorí vidia akurát tak na dno svojho poldecáku. Toto je obyčajný, ruský film, bez politického pátosu, ktorý vzdáva hold "LEGENDE".  (11.06.2024)

Rusi to natočili oslavne, ale bez toho typického amerického pátosu v podobných filmoch o športových hrdinoch západného sveta. Futbalové scénky sú slabé, tam tá rekonštrukcia mohla byť kratšia a nahradená viacerými archívnymi zábermi. Ale ako popis života jednej legendy celkom dobrý film a medzi tromi a štyrmi dávam nahor za záverečné celkom nepritlačené dojatie. A čo je ešte v skutku zaujímavé - Jašin bol vyhlásený za najlepšieho hráča Európy v roku 1963 (dodnes ako jediný brankár v histórii), teda v čase vrcholu studenej vojny. Ale na športovom poli to akosi nikomu nevadilo. Ešte aj vtedy sa vedeli viac odosobniť a oddeliť politiku od športu ako dnes... (11.06.2024)