True Štúr
Obsahy(1)
True Štúr je „vizuálne príťažlivá dokudráma o pátraní po okolnostiach smrti Ľudovíta Štúra."
Autormi námetu a scenára sú Marián Prevendarčík, Michal Baláž a Zuzana Šajgalíková, ktorý kombinuje hraný dokument s animovaným filmom. Vizuálna stánka filmu je inšpirovaná estetikou filmu Sin City. V tejto provokatívnej kombinácii, ktorú vyjadruje i dvojjazyčný rýmovaný názov True Štúr, vidia tvorcovia príležitosť zložiť Štúrovi poklonu očami súčasnej generácie.
Film True Štúr sa odohráva počas jednej januárovej noci v Modre v roku 1856. Hlavnou postavou je tajomný Samuel Hronský (Robert Roth), postava vytvorená tvorcami. Hronský prichádza do Modry, aby sa zúčastnil Štúrovho pohrebu. Nejde mu do hlavy, že jeho priateľ zomrel tak nečakane. Rozhodne sa vypátrať, či ho niekto nezniesol zo sveta. Okrem množstva nečakaných informácií sa Hronskému podarí počas jednej mrazivej noci zistiť, že Štúr v skutočnosti nemiloval Adelu Ostrolúcku, že nebol homosexuál a že nezomrel násilnou smrťou (tri vžité novodobé mýty). Pravda je totiž niekedy nečakane jednoduchá.
Vo filme True Štúr nevystupuje postava Ľudovíta Štúra. Rozprávaním o Štúrovi bez Štúra sa pred našimi očami postupne skladá neobyčajný príbeh osamelého, nekompromisného a nenahraditeľného muža tak, ako ho videli jeho súčasníci. Všetky hrané scény, ktoré sú štylizované ako rozhovory, vychádzajú výhradne z historických prameňov. (STV)
(více)Videa (2)
Recenze (34)
Originálny počin, v ktorom forma vysoko prevyšuje obsah, čo neznamená, že by obsah nebol zaujímavý alebo forma bezproblémová. Moderným spôsobom (až priveľmi) sa tu pekne aj vtipne približuje náš známy-neznámy Ľudevít, ale celé je to (možno zámerne) také nejaké rozbité, ani jedna stránka nie je konzistentná. A dokument to nie je ani náhodou, prosím vás! Celkovo to pôsobí tak sympaticky študentsky nadšenecky, avšak nedotiahnuto. Podoba animácie je chvíľami výborne volená pre vystihnutie pochmúrnej atmosféry chvíle a doby (romantizmu, fatálnosti, nostalgie, tragického skonu, tuhej zimy uprostred tuhého Bachovho absolutizmu), inokedy však zachádza priďaleko, až k nedôstojnému nadbiehaniu pubertálnemu publiku. Teraz scenár - netradičný uhol pohľadu, posmrtné Štúrove blues je fajn, ale spracovanie tej témy, ako akejsi pseudodetektívky, respektíve jej dramaturgia, je nešťastné, keďže celé to "pátranie" je smiešne a prinajlepšom pôsobí nasilu, ako umelá senzácia. Fiktívna postava hlavného hrdinu je výborne zahratá, ale vo svojej hre na detektíva vyznieva ako nejaký dilino. Všetci sú podozriví, pozor! Ale prečo tí, čo prišli na pohreb ? (hlavne blízki priatelia, takmer do jedného farári! - ale o Maďaroch alebo politikoch viedenského dvora ani zmienka!! ). A tak by sa dalo pokračovať. Podobne ako všetko ostatné sú ťažko nevyrovnané aj herecké výkony - niektoré super, niektoré takmer až ochotnícke. A nedá mi trochu hnidopišsky neskonštatovať, že tvorba vizuálu zrejme tvorcov bavila viac než štúdium histórie... Darí sa im však veľmi pekne vystihnúť Štúrovu osobnosť (nenahraditeľný, osamelý, nekompromisný) a možno ho aj trochu zatraktívniť pre mladšie generácie. A pre intelektuálov je to tiež celkom zábavné dielko. ()
Štúr má isté výročie a tak sa na Slovensku natočil film, ktorý je príznačný dobe, v ktorej sa natočil. Teda, keďže sme pod vplyvom americkej kultúry, tak na štýl Sin City a iných podobných filmov nám ponúkli neoriginálne dielo. Vyšetrovanie sa môže zdať zaujímavé, no ani táto forma ma nezaujala, tiež tu už veľakrát bola. Možno Štúr so svojimi tiež nebol extra originálny, no jednoznačne by si zaslúžil lepšiu poctu. Informácií je tu celkom dosť, je to svižné, občas vtipné, hlavne čo sa mi páčilo, že dosť ľudové a ľudské v niektorých momentoch, nie proste prehnane vážne ako by nám to predniesli mnohé profesorky, či učiteľky, prípadne tie isté profesie mužského rodu na školách, možno dokonca väčšina, ale určitú neznalosť, či neúctu ku kultúrnemu smerovaniu, štúrovmu odkazu, najmä tomu neskoršiemu, tu podľa mňa badať, aj keď teoreticky to môžeme označiť aj za dielo ľudí, ktorí tomu veľa nedali alebo si mysleli, aké umelecké, či neobyčajné to bude a možno chceli len niekoho vyprovokovať v snahe sa zas nad niekoho povýšiť, ale nech už je to akokoľvek, tak veľký dojem to na mňa neurobilo. ()
Koľko hodnotných informácií uzavretých v nedôveryhodnom zobrazení a prejave. Maketky slovenských dejateľov sú vhodné možno do základných škôl, ale projekt snáď nebol určený tomuto. Tak buď natočme konečne dobrý film o živote Ľudovíta Štúra, a hercov v primitívnych seriáloch, sitcomoch alebo aj v divadle máme nadostač, alebo urobme poriadny dokument, z ktorého bude mať divák pocit odbornosti. Toto detinské obalenie naozaj stlačilo do úzadia profesionalitu a vedecké informácie. ()
Malá revolúcia na poli svk tv tvorby. Takto vyzerajú národné dejiny, keď sa k ich spracovaniu dostane na Tarantinovi odchovaná generácia ( a to sa určite do výslednej podoby dostali len odrobinky z plánovaných nápadov). Miestami je to zdravo patetické, často je to skutočne vtipné. Postavy majú malicherné a banálne problémy, Hodžu napríklad trápi, že aj Hurban dostal na Devíne meno Miloslav :D. Nejedná sa o žiadnu mramorizáciu, ale naopak o inteligentné vtipkovanie, čo môže nasrať rigidných a nacionalistických vykladačov dejín. Nepritakáva to žiadnym konšpiračným bludom, naopak sa zdôrazni faktor náhody. Výborné banjo od Shootyho dodáva filmu takmer westernový nádych. Plus sú aj neokukaní a dobre hrajúci herci a samozrejme celý vizuál diela a to pasáže animované aj hrané. Ostatne treba povedať, že tento iba televízny film po výtvarnej stránke vyzerá zrejme lepšie než všetky slovenské filmy do kina. ()
Amíci majú Alien vs. Predator, Slováci Zay vs. Štúr. Neviem, čo z toho je lepšie. Rád by som vedel, čo mali tvorcovia za konzultantov-historikov (asi nijakých), ukazujúc éterickú Adelu Ostrolúcku ako Maďarku s veľkým M. V skutočnosti vedela lepšie po slovensky ako Štúr po maďarsky, keďže mu napr. prekladala zápisy z diania na uhorskom sneme v Bratislave. No čo, blbí Slováci. ()
Reklama