V květnu si dělej, co chceš

Vo filme boli dve dejové línie. Jedna o úteku oyvateľov celej francúzskej dediny pred Nemcami na Juh (zbytočné, aj tak ich napokon Nemci dostihli) druha línia o otcovi (nemecký antifašista na úteku) ktorý v tom virvare stratil sedemočného syna. Zaujímavý francúzsky snímok dramatický a smutný. Zaujímavá bola voľba hudby, kým nemeckú líniu podfarbovali tóny Schubertovej serenády Leise flehen meine Lieder, Durch die Nacht zu dir;...., tak nostalgický príbeh francúzov na úteku podfarbovala hudba a Ennio Morricone . (15.02.2017)

Doufám, že se ještě dožiji toho, že bude tento a podobné filmy (ať německé nebo francouzské) považovány za podobnou "agitku" jako většina sovětských filmů do perestrojky. Už jinde jsem popsal proč, ale udělám to stručně i zde. Jde o vytvoření paradigmatu (dle Wikipedie "obecně přijímaného schématu"), že Francouzi se během války chovali korektně (až na pár lichvářů) a Němci vlastně válku (taky) vyhráli, protože porazili nacismus. Ale, jak to v podobných případech bývá, ideologie a inspirace se nekamarádí. Průběh filmu je "nestabilní a plný vaty", zápletka "laciná", obrázky "žánrové", hudba "pořád stejný Morricone", zkrátka něco jako Gambrinus - nikomu to moc nechutná, ale pít se to dá. (28.11.2016)

Človek by ani neveril, ako sa s ním osud dokáže pohrať. V dobe, keď riešim každodennosť a evakuáciu u nás v 1944 mi príde do cesty film, kde sa to isté rieši vo Francúzsku o pár rokov skôr. Priepastné rozdiely, výsledok rovnaký. Túžba zachrániť sa, donútení všetko zanechať a brať len to najpotrebnejšie. Keď do toho pridáte nejaký príbeh, zápletku, Divíziu Duchov, niekoľko Nemcov v uniformách a dopravných prostriedkoch, dostanete toto. Trochu dlhé, trochu nezáživné, ale v konečnom dôsledku poučné a podávajúce pohľad na vojnu aj zo strany civilov. 3 z 5 (23.11.2016)

Uvedení filmu v české tv distribuci moc nechápu. Žádné herecké eso, žádný silný příběh. Z historického hlediska má tenhle film asi velký význam jen pro Francouze. Okupaci Německem lze zachytit mnoha způsoby, tady je hlavní dějovou linkou příběh muže a jeho syna a jejich nedobrovolné rozdělení a snaha o znovusetkání. Jakého vyvrcholení se kolega Malarkey dočkal, asi nechci vědět, ale hlavní postavy opustíme v okamžiku, kdy se může kdykoliv cokoliv stát, takže kulka nebo šrapnel jsou poměrně pravděpodobnou budoucností. Příjemná hudba od Ennia. (17.11.2016)

Pre Christiana Cariona bolo takmer prioritou natočiť film o francúzskom exodu z roku 1940, pretože jeho matka bola súčasťou tohto presunu zo severu na juh. Tento exodus sa týkal 8 miliónov Francúzov, ktorí utekali pred Wehrmachtom, ktorý v krátkej dobe obsadil celé severné Francúzsko. Opisuje bezhlavý útek civilných obyvateľov z miest a dedín, všeobecnú paniku, vzájomnú nevraživosť, ohromenie, sklamanie, strach z prichádzajúcich Nemcov ale aj ústup zvyškov francúzskej armády. Vo filme je dobre spracovaný všeobecný chaos a zmätok, ktorý všade zavládol. Prostredníctvom hlavných protagonistov filmu nám zachytáva film celú paletu ľudských reakcií a myšlienok v napätých a často životu nebezpečných situáciách. Reálne ukázal na násilie vojny a všetky tie hrozné veci, ktoré sa ľudia museli naučiť, aby prežili vo vojnovom stave. Na druhej strane poukazuje na prejavy solidarity a nový obzor pre ľudí, ktorí predtým nikdy neopustil hranice ich dediny. V čase mieru by títo ľudia nikdy neprišli do kontaktu, ale vojna ignorovala nielen zemepisné, ale aj spoločenské hranice. V tom biednom a nespočetnom dave nebolo nič ľudské, podobal sa stádu na bezhlavom úteku. Mnohí z utečencov ani nevedeli, prečo utekajú, lebo celé Francúzsko horelo a nebezpečenstvo číhalo všade. Veľké množstvo civilistov bolo zabitých na cestách v rámci častých nemeckých útokov zo strany lietadiel. Vtedy dochádzalo k veľkému rozptýleniu rodín a tak veľké množstvo deti spätne nenachádzalo svoje rodiny. Mnoho mesiacov po tomto francúzskom Exoduse boli noviny plné hľadaných príbuzných alebo deti. Viac ako 90 tisíc deti sa v tom období stalo sirotami. Viac ako 3/5 Francúzska pripadlo Hitlerovi a na okupačné náklady muselo Francúzsko platiť zo začiatku 400 a potom 500 miliónov frankov denne. Film je historický úplne presný a zaoberá sa len jednou z mnoho zaujímavých udalosti z obdobia 2. svetovej vojny. (12.12.2016)