Katakurike no kófuku

Tohle je možné jen v Japonsku! Naprosto šíleným způsobem podaná myšlenka, že rodina má držet pohromadě. Žánrový mišmaš, který se pohybuje od černé komedie, přes rodinné drama až k muzikálu a loutkovým sekvencím, a který je plný prapodivných postav, jejichž role v příběhu je většinou....umřít! Místy jsem měla pocit, že režisér si někam odešel na oběd a herci i kameraman si dělají, co chtějí, ale překvapivě to bylo celkem ku prospěchu věci. Film vypadá starší, přestože vznikl v roce 2001 - nejen kvůli "starému" obrazu, ale taky třeba kvůli daným písním, neschopným hercům (zpěv ani tanec jim moc nejde), a jiným záměrným nepovedenostem. (27.12.2007)

Penzión The White Lover’s, je v podstate takým「rodinným podnikom」, zrovna ponúkajúcim nielen ubytovanie, ale zároveň snáď aj nejaké to meníčko, aby skrátka potenciálni hostia mali nielenže, kde hlavu zložiť, no súčasne, aby im ani tí muzikanti zase v bruchách príliš nevyhrávali... 5-6 členný personál sa vlastne skladá výhradne iba z rodiny v zložení Masaoa & Terue Katakuriovcov, čiže vskutku sympatických manželov, ktorí majú po dve dospelé deti v podobe syna Masajukiho a dcéry Šizue, ktorá má ešte i neplnoleté dieťa, a nakoniec aj najstarší člen famílie, t.j. naozaj svojský, starší pán, Džinpei, a tak to tu zväčša režírujú títo nepredvídateľní Katakuriovci, pre ktorých sa jedná o vysnívaný projekt, v ktorom by chceli pokračovať až do konca... • Podľa niekoľkých predchádzajúcich viet, by sa najskôr mohlo len zdať, že všetko funguje, ako vari tie najlepšie, švajčiarske hodinky, no ani zďaleka to však nie je pravda. • Čitateľ recenzie sa v tomto kľúčovom momente ihneď zamyslel, a tak teraz intenzívne rozmýšľa, čo má tým totižto tento recenzent na mysli, proste, kde visí háčik, kde spočíva ten najväčší kameň úrazu? Čo myslíte, kde to môže najmä byť? • Ak ste si už medzitým stihli sami odpovedať v tom zmysle, že to tu akosi zíva neuveriteľnou prázdnotou, inými slovami, nemajú žiadnych hostí, tak ste jednoznačne na správnej adrese. A čo v takom prípade, keď im konečne začnú hostia pomaličky prichádzať, tak o tom je ĎALEJ, mimochodom, práve tento, Miikeov, zábavný počin, ktorý by som jedným slovom charakterizoval, ako bizarný! • Totiž, tieto postavy majú vo veľkej obľube, postupnú komickosť, tancovanie a spievanie, vo vzájomných polohách, tým pádom snímka automaticky získava i ďalšie neoddeliteľné vlastnosti v nasledovných podobách, a to konkrétne v hudobnej, či povedzme trebárs, muzikálovej komédii, a do toho si tiež primiešajte i surrealistické prvky, čím sa zas miestami vytváral i naprosto neznesiteľný, gýčovitý efekt, ktorý občas hraničil s maximálnym nevkusom, alebo by som to proste prirovnal k takému spôsobu, že Japonci majú predsa zvláštny zmysel pre『čierny』 humor, čo je asi najbližšie k hlavnému motívu, okolo ktorého sa film neustále točil, a tak by sa mal teda divák dostatočne nastaviť na takúto vlnovú dĺžku, v opačnom prípade vás čaká poriadny šok! • Od tohto režiséra môžete očakávať asi úplne čokoľvek, a preto by som sa nad celkovým obsahom nemal nadmieru pozastavovať, keďže som si toto kinematografické dielo z roku 2001, chvíľkami i náležite užíval, čiže toľko absurdných ingrediencií pohromade, nemusí byť vždy na škodu samotnej veci, vrátane i toho vydareného obsadenia v podaní, napríklad takej pôvabnej, japonskej herečky - Keiko Macuzakovej, na ktorú som sa ani nevedel poriadne vynadívať. • Síce odporúčam, no, určite to nie je pre každého. (09.05.2023)

Asi najuletensia rodinna komedia, ktoru som kedy videl :) Komedia s prvkami muzikalu, horroru a s animovanymi scenami...to sa len tak nevidi !!! Zopar napadov je ozaj genialnych (dedo, ktory ma zalubu v triafani letiacich vran, tancujuci zombie :)), ale skoda ze Miike nevlozil do filmu trosku viac brutality. To by sa potom tento kusok dal zrovnavat s Jacksonovym Braindead. Ale aj tak je to ulet, ktory zarucene rozosmeje a skvelo pobavi. (8.5/10) (19.05.2007)

Muzikály nemám rád, ale u tohole jsem padal smíchy na podlahu. Příběh povedené rodiny, která dělá co může, aby udržela byznys nad vodou. Ale mají smůlu na hosty a tak mají pořád více práce, než by chtěl, věci se čím dál více komplikují. Neuvěřitleně originální film, animované scény přecházející do skutečných, povedená hudební čísla, hlavně mě zabíjel přízvuk, a chování jistého hrdinného vojáka:) Je to ujetý, ale zasmějete se. (29.12.2008)

Přiznám se, že jsem to chtěla cca po 20 minutách vypnout. Pokud ale přistoupíte na totálně ulítlý styl, zjistíte, že je to vlastně geniální film. Proč by Takashi Miike točil jen "remake" korejského The Quiet family, když může stvořit na stejné ose něco naprosto odlišného? Ony brutální animace švankmajerovského stylu pak dokonale zapadají do celkového pojetí japonského úletu. (27.02.2010)