Divoká planeta

Freud by měl z tohodle animáku radost. Vztah mezi id, egem (lidé) a superegem (mimozemšťani), potlačovaná sexualita jež musí být ve skrytosti pravidelně vybíjena (mimozemská tančírna), hromada hmot, blobů, tvarů a patvarů připomínající rozmnožovací ústrojí či pohlavní akt, etc. Musí se nechat, že se na to hezky kouká, psychoanalytická rovina je zajímavá, ale celkově mě k plnému počtu pěti hvězd něco chybí. Možná mi zážitek kazila určitá monotematičnost symbolů, také jsem byl dost otrávený z příšerné funky hudby, která vůbec neodpovídala celkové atmosféře a navíc mne příliš nepovzbuzovala ani pochmurná bezvýchodnost, kterou autoři přiřkli jak lidskému pokolení, tak (zdánlivě) duchovně vyspělejším emzákům. Nicméně z hlediska výtvarného opravdu originální podívaná. (12.02.2018)

V puberte som popri hororoch veľmi rád čítal aj takzvané Hard Sci-fi a fantasy. Keď už nič iné, tak aspoň sci-fi, aj také to náročné, komunisti vydávali, a u nás vychádzali (Dôkazom je knižnica môjho otca). Zbožňoval som autorov ako Arthur C. Clarke, Isaac Asimov, Harry Harrison, Stanislaw Lem, John Wyndham, Stephen Leacock, Michael John Moorcock, Thomas Michael Disch, Eric Knight, Terry Pratchett, Robert Silverberg, na všetkých si nepamätám bolo to už dávno čo som si od nich niečo prečítal. Konkrétne na hard sci-fi sa mi páčila tá neúnosná ťarcha nekonečnosti času a priestoru kde nikdy nešlo o to, zachrániť zem pred mimozemšťanmi či heroickú plavbu vesmírom zakončiť cestou domov. Skôr išlo o ten triezvy a realistický pohľad, ktorý miestami zvieral hrdlo, poukazuje na možnú realitu v tom konkrétnom momente a za daného stavu, ktorý nikdy nebol ružový. Neviem, ťažko to dokážem opísať slovami. Hard sci-fi v kinematografii mám takisto veľmi rád ale nikdy som popri pozeraní nedosiahol ten ťaživý pocit, ktorý tiež nedokážem opísať. Ten mi vyvolal až tento Francúzko-Československý animák (Ale je to viacmenej Francúzky, dočítal som sa, že s tým komunisti mali problém, keďže je to dosť silná satyra na nekorektnosť spoločnosti). Na planéte Ygam žijú inteligentné bytosti menom Dragovia. Spolu s nimi tu žijú aj ľudia (ako sa sem dostali je záhadou) sú oproti ľuďom asi 20krát väčší. Jeden týždeň draaga je pre človeka jeden rok. A tak sú považovaný za parazitov keďže sa rýchlo množia a ničia prírodu. Draagovia ich kynožia ale niektorých pestujú ako domáce zvieratká. Ako domáce zvieratko sa k jednému mladému draagovi dostáva aj hlavný hrdina. Je síce živený dobre ale má to dosť ťažké, keďže mladý draag u ktorého prežíva nemá v srdci ani v rukách veľa citu a deti radi používajú svojich domácich maznáčikov na vzájomné súboje alebo ich iba tak pre radosť mučia. Draagovia študujú doma prostredníctvom istého prístroja keďže sú spirituálne veľmi vyspelí a dokážu zo svojho tela prostredníctvom meditácii uvoľniť dušu. Hlavný hrdina sa takto vzdeláva cez prístroj rovnako z draagom a keď dospeje ujde do lesa aj s prístrojom a naučí ostatných ľudí múdrostiam a tajom draagov. Ide o staršiu animáciu ale má v sebe neskutočne pestrofarebné prostredie. Je plná originálnych vyobrazení tvorov, prírody a vo všeobecnosti všetkého iného ako je náš svet, a tak to v sci-fi má byť. Ako vizuálna tak aj zvuková časť filmu pôsobí neskutočne psychedelicky. Akoby to tvorcovia tvorili pod vplyvom drog. Všetko tu je na rok 1973 úplne dokonalé až na ten rýchlo spackaný záver. Do posledných 5 minút strčili na rýchlo koniec, ďalších 20 minút by tomu iba prospelo ale inak je do pre mňa dokonalosť. Na záver už iba dodám, že je to jeden z najlepších a najoriginálnejších animovaných filmov aké som zatiaľ videl. Práve preto ma hnevá to, že sa chystá remake, niééééé. (02.04.2016)

Slovy Varla Frištenského: "Bylo to sice hezký, ale že bych to musel vidět dvakrát..." Divoká planeta je zvláštní. Zkoušel jsem se na ni dívat třikrát, ale pokaždé jsem zhruba po čtvrthodině usnul. Dnes ne, film jsem vydržel, ale musím říct... Nic extra to není. Líbila se mi hlavní myšlenka ochočených a divokých lidí a toho, kdy se z "mírumilovných" tvorů stávají úplně jiní, kteří se násilí neštítí. Ale to bylo (kromě dabingu) asi tak všechno. Animace mi připadá zastaralá (a přitom o mnohem starších snímcích, než je Divoká planeta, se to říct nedá), podání příběhu a dialogy děsně suché, bez emocí, závěrečná čtvrthodina podivně prázdná, ačkoliv měla být nejspíš dramatická. Je to tak na dvě a půl hvězdy, ale zaokrouhluji nahoru - čistě z úcty k českým tvůrcům, kteří se před lety ještě nebáli být originální a vyzkoušeli natočit "něco jiného". (24.07.2010)

Film mě ohromil svojí výtvarnou a vizuální stránkou - jako kdyby českoslovenští a francouzští výtvarníci a animátoři brali hutná množství lsd. Všichni ti roztodivný tvorové, rostliny, architektura ... prostě paráda. Dost mě ale zklamal velice uspěchaný a podivný závěr - přišlo mi, že jsem viděl tak maximálně první část dvojdílného filmu. (26.03.2012)

Genialny snimok. Samotna vizia, bizardnost, originalita a vytvarne spracovanie spolu s hudbou su proste neopakovatelne a ako celok vytvaraju zazitok ktory sa neda zrovnat so ziadnym inym filmom. Mozno to znie trochu cudne, ale pri pozerani filmu som sa citil, akoby som cital knihu. Kedysi som cital vela sci-fi a medzi moje najoblubenejsie patrili tie knihy (ci poviedky), ktore opisovali exoticky zivot na inych planetach. A tento jediny film mi priniesol zazitok zrovnatelny s tym, ktore mi ponukli knihy. Neskutocne exoticky svet, ktory vas jednoducho fascinuje. (ps:. vsimli ste si tu brutalnu podobnost deja s tym z filmu Bojisko zem? Zeby utajeny remake ?:)) (10/10) (29.09.2007)