Francouzská spojka II

Pořádný závěr mi v jedničce chyběl, jinak se ovšem první díl těžko překonává. John Frankenheimer se ovšem snažil a tak natočil skutečně důstojné pokračování. Hackman zde herecky řádí snad ještě více než v předchozím filmu, především kvůli pro herce vděčné scéně s drogami. Líbí se mi, že je zachována civilnost (ruční kamera), závěrečná honička přes město je mistrovská a vyvolává ve vás dojem, že jste při tom. (03.10.2003)

Film v sobě nemá takové tempo jako první díl. Ze začátku sází na konfrontaci hlavního hrdiny s novým prostředím a postupně se mění ve výbornou psychárnu, které jasně vévodí Doylova odvykačka, tady Gene dostal neuvěřitelně prostoru předvést veškerý svůj herecký talent a využil ho dokonale. Ke konci se nám to už krapet mění v atletiku, ale až do závěrečných titulků příběh neztrátí na napětí. (14.07.2014)

Po otvorenom konci z minulého dielu prichádza pokračovanie a som za neho rád, ajkeď mi príde slabšie. Marseille nie je New York, ale že by to vadilo nemôžem povedať. Rychlo som si zvykol. Gene Hackman bol opäť geniálny, jeho odvykačka je 5* psycho, no zvyšok nezaujal. Prvých 40 minút sa hlavná postava potuluje mestom, nikomu nerozumie lebo neovláda francúzštinu a príbeh stojí na mieste. Nuda, vata, jednotvárnosť, iné prirovnania ma nenapadajú. Reálnu policajnú prácu vidíme až v poslednej pol hodine, čo je škoda lebo atmosféru poctivej kriminálky film má. Hackmanovi chýba schopný sekundant ktorý by s ním potiahol suché pasáže a ajkeď sa mi záver páčil, pocitovo ide o priemer. (04.11.2023)

7/10. Prvých asi 40 minút je excelentných (zrovnateľných s FRENCH CONNECTION I) : t.j. originálne prímorské prostredie Marseille, dojem super castingu, odľahčené fóriky (v bare, na beach volejbale...), chémia-antichémia súperov (aspoň že ku koncu opäť pritvrdila), práca s kamerou (na ktorú sme boli zvyknutí v jedničke-blízke snímanie, poprípade subjektívne pohľady atď...). Frankenheimer a spol. boli ale závislí od fiktívnej tvorby deja a improvizácie, ktorú nezvládli na 100 percent. Od "drogovej" závislosti sa dej uberal z kopca niekam kamsi do stratena, čo vo výsledku je značná škoda. Takže som dlhé minúty čakal na poriadnu naháňačku (našťastie prišla)... Taký Friedkin dokázal naproti miernym obmedzenostiam skutočných udalostí odbremeniť polodokumentárnu závislosť od spomínaných "real events". Pokiaľ nemáte z čoho stavať scenár, potrebujete génia zo schopnosťou vynaliezavosti. U pokračovaní klasík, ktoré by takýmito X-tými spracovaniami uviazli v seriálovom dojme, platí dvojnásobne. (12.03.2014)

„Francúzske spojenie (II.)” medzi Marseille a New Yorkom, sprostredkováva za americkú stranu → absolútne (ne)ohrozený detektív Jimmy "Pepek" (námorník) Doyle, že zase pre zmenu za domácich kope → anglicky hovoriaci inšpektor Henri Barthélémy, pričom príchod Američana do Massalie, je celkom prozaický, keďže mu minule → obávaný drogový priekupník Alain Charnier, nielenže ubzikol, z čoho automaticky vznikli i ďalšie, početnejšie problémy, no súčasne sa niekde v tomto prímorskom prostredí znovu tento "slizký grázel" nachádza, a práve preto by ho najradšej (i)hneď vystopoval, ale najmä ho navždy poslal do »večných lovísk«, čím by mal snáď konečne dušu i srdce na mieste, no nie je to vari tá úplne najskutočnejšia pravda, akú by si mohol každý, povedzme trochu - viacej (po)čestnejší policajt želať, všakže, dobre vravím ? No, súčasne podotýkam i to, že nič nie je také obzvlášť jednoduché, ako by to na prvý pohľad mohlo vypadať. Vysvetlím... Totižto, Pepkovi nechávajú príliš veľkú voľnosť, a tak si ho skôr, či neskôr, „dokonca myšiak ("Jerry") i sám nájde, keď kocúrovi ("Tomovi"), sa táto konštelácia, asi pozdávať bohvieako nebude” , čo je mimochodom ďalšia hmatateľná rana pod pás, ako sa nasledujúce udalosti vyvíjajú v neprospech fízla, ktorého najprv unesú, neskoršie nadopujú samým « kakaom » , potom sa ho zbavia, ako prašivého psa, aby nakoniec → podstúpil mimoriadne drsnú odvykačku, kedy si už divák normálne myslí: „Toto musí byť hádam jeho definitívny koniec ?!” To sa ešte i patrične uvidí, alebo „kiežby i na psa prišiel (niekedy) mráz” ? / Nie som extra spokojný so sequelom "French Connection II" z roku 1975, ktorý bohužiaľ svojmu predchodcovi nesiaha takmer ani po členky, ak mám byť teraz úprimný. Môžem pôsobiť akosi (nad)štandardne-kriticky, no nedokážem si vôbec pomôcť, ako Frankenheimerov film → na mňa väčšinou pôsobil, ako trebárs nejaký nevydarený mix rôznych žánrov s hluchými miestami, a to najmä vo svojej prvej polovici, ktorých bolo vskutku naozaj neúrekom. Protagonista neustále len kamsi po uliciach pobehoval, ako dajaký splašený kôň, aby neskôr zasa strašne vrešťal, ako zmyslov zbavený, z čoho som začínal byť už extrémne unavený. Našťastie sa celkové dojmy postupne vylepšili, ale konečné → (pred)finále, je veľmi slabou satisfakciou na to, aby som mohol skonštatovať, že snímok stojí za pozretie. Všetko, čo mal originál, kópii už sakramentsky chýba ! Z určitej časti sa jedná o filmový chaos ! A Hackmanovi táto rola nesadla, čiže sa mu nepodarilo znova vkročiť do tej istej rieky. (31.08.2021)