Pod sluncem Satanovým

Stejnojmenný Bernanosův román jsem si dosud nepřečetl a tak můj komentář je rozpačitý. Tento film ve mne rozhodně nezanechal jednoznačně dobrý dojem jako Deník venkovského faráře. Nevím však, je-li to chyba Bernanose, moje - nebo režiséra Pialata...Ale za shlédnutí to rozhodně stojí. Gerard Depardie jako kněz, trápený Satanem, hraje velmi věrohodně. (02.01.2009)

Trýznenie duše a postupný vnútorný rozklad pochybujúceho kňaza, materiálneho i duchovného sveta. Extrémne depresívny ponor do spojenej vízie Pialata a Bernarosa, ktorý vyťahuje na povrch len to najhoršie, pretože toho dobrého už niet. Hlboko duchovný a transcendentálny, obnažujúco metafyzický, a pritom tak fyzický, dotýkajúci sa prízemných dejov a tém. Dekonštruktívne psycho, ktoré pomaly vyberá myseľ diváka a po malých kúskoch ju drví na prach. Drtivý a uhrančivo minimalistický Depardieu i Sandrine Bonnaire ako žena, ktorá zabila. Mimoriadne prínosný film pre duševných masochistov. Doteraz mi z neho behá mráz po chrbte. Čo je Boh? Čo je Satan? Čo je dobro a zlo? Je hriech skutočne všade a niet pred ním úniku? Ani chvíľami neprebleskne lúč svetla ťaživou a nepreniknuteľnou temnotou. Film, ktorý dusí, škrtí a nepoľavuje. 90% (29.10.2014)

Kněz Donissan a jeho životní cesta k Bohu. Notná dávka duchovní osvěty, prokládaná těžkým filozofickým rozjímáním, ale také maximálně vyjádřené emoce. Gérard je duchem skutečně nepřítomen, ovšem v tom nejlepším slova smyslu. Jeho ztvárnění oddaného služebníka božího, plnícího na světě svůj nevyhnutelný úkol, je bezchybné. Maurice Pialat nabízí silný filmový zážitek, k jehož dokonalosti chybělo mé mysli zřejmě jen černobílé pojetí. (30.07.2015)

Spirituálna cesta človeka za duševnou obrodou alebo jeho duševný rozklad v spojení s tragédiou života? Inteligentný, ale pre bežného diváka pomerne náročný film, plný dlhých dialógov a zložito vytváraných myšlienok. To všetko dohromady spolu so všadeprítomnou pochmúrnou, šedivou atmosférou vo mne vzbudilo pocit dusivého, mysteriózneho tajomna, ktoré vo filmoch vídam iba zriedka, a to sa cení. 80/100 (08.10.2015)

Je fajn vidieť znova minimalistický francúzsky film bez dôrazu na dej v bressonovskom štýle 50. rokov. Všetko sa odohráva v dušiach a mysliach protagonistov, ich trýznenie je hýbateľom filmu. Lenže mňa by Pod slnkom satanovým zaujalo asi viac vo forme divadelnej hry. Alebo som ho mal vidieť v aspoň v kine. Donissan sa na rozdiel od "vidieckeho farára" s okolím rozpráva, je interaktívny, avšak jeho utrpenie je rovnaké. No že je náš svet v područí Satana, to je myslím každému jasné, lenže tým Satanom sme my, ľudia. Asi preto ma nedokážu podobné sebatrýznivé a na Boha orientované filmy naplno zaujať. Jednoducho nie je koho metafyzického obviňovať, obviňujme samých seba. I v prípade, že existuje. (25.11.2014)