Řbitov zvířátek: Pokrevní linie

Keď sa už štúdiu minú všetky lepšie značky, je načase oprášiť aj tie priemernejšie akým je Pet Sematary. Nestačí, že tvorcovia sa popálili už pri chabom remaku z roku 2019, skúšajú to s touto prakticky mŕtvou sériou znova. Aj keď tentoraz našťastie iba na streame, lebo inak sa jedná ešte o väčšiu pohromu než spomínaný remake z 2019. Bloodlines je presne také to pokračovanie, ktoré vznikali v osemdesiatich a deväťdesiatich rokoch na VHSkách a nikto ich vlastne nechcel. Akurát len, že je roku 2023 a tak sa jedná o ešte zbytočnejší film než by bol pred tridsiatimi rokmi, s evidentne malým rozpočtom, bez jediného nápadu, iba omieľajúci tisíc a jedno klišé o "pokrvnosti", ktoré sme mali v hororoch už nespočetne veľa krát. Navyše prvú hodinu sa tu nič zaujímavé nedeje a v tej záverečnej pol hodine ponúka Bloodlines iba pomerne zmätené finále. Neatmosférická, nestrašidelná zbytočnosť, ktoré nemôže potešiť ani tých najskalnejších fanúšikov Pet Sematary (ak takí sú). CELKOVO: 3/10 (09.10.2023)

Hezky natočený, slušně zahraný, ale naprosto zbytečný film. Ona pokrevní linie je snad to největší klišé, které se používá snad ve všech hoprorech, kde se vyskytuje městečko s minulostí a ten zbytek je o tom, že je potřeba zlikvidovat ty, co se vrátili. Nic víc. Notabene nejedná se o nějaké dynamické vyprávění, ale spíš o poklidné plynutí děje, které naruší až, z mého pohledu trochu zmatené, finále. Jednou se to dá a až to bude v češtině, může to být fajn kulisa k žehlení. 40% (08.10.2023)

„Exhumace bez legrace.“ Hned zkraje, když Bill Baterman smýkal po zemi tělo, mě napadlo: Ha! Fox Mulder táhne mimozemšťana na pitevnu. Otevře mu tam Scullyová? Má žena situaci vyhodnotila jinak: Duchovny zase někoho tahá do postele, jako v Californication. Ale teď vážně, neb Lindsey Beer bohužel tohle prznění klasiky též myslela vážně. Tohle se nepovedlo. OKÉNKO OMNIBUSU: [][] Vybízí k otázkám. [] Jaký je rozdíl mezi hodným pejskem a zločoklem? Ten první pac dává, druhý pac bere. [] Na jak dlouho dokáže chodící mrtvola pod vodou zatajit dech? To nevím, ale já na dvě minuty. [] Proč ve sklepě a v tunelech všichni lezli potmě, takže divák viděl kulový? Protože ožralý osvětlovač usnul a zahynul při požáru farmy. [][] Co však atmosféru z původního Řbitova zazdilo úplně, byly ty sprintující mrtvoly. Timmy běhal po lese jak vzteklá liška a Donna lítala po chodbách nemocnice jako průvan. Lindsey Beer bych za trest zakopal na mikmackém pohřebišti a nechal exhumovat až za měsíc. Jen dvě hrsti hlíny filmu na hrob. A nevyhrabávat! (16.12.2023)

„Nehovoriť svojim deťom blbosti je najdôležitejšia práca rodičov.“ Zbožňujem Cintorín zvieratiek Stephena Kinga. Nielenže ho považujem za asi najlepší hororový román, aký kedy King napísal, ale od 8O. rokov som prečítal tisíce hororových poviedok, noviel, sérií a románov a úplne v pohode by som ho považoval za to naj z literárneho hororu VÔBEC. Stephenovi sa geniálne podarilo vystihnúť tú strašne tenkú hranicu medzi realistickým hororom a čímsi famózne mysticky nadprirodzeným. Je to neskutočne ťažké a čím viac čítam hororov, tým mohutnejšie a intenzívnejšie si to uvedomuje. Mnohým autorom, azda väčšine, sa nič ani len vzdialene podobné nepodarí napísať za celý život. Filmová séria je na tom pravdupovediac dosť biedne. Jednotliví tvorcovia na to zakaždým išli trochu inak, z odlišného uhla, snažili sa zdôrazniť raz taký, potom onaký aspekt mrazivej knižnej predlohy. Sem-tam adaptovali do podoby filmového scenára varia až príliš divoko, vinou čoho vypadávali celé knižné dejové linky a postavy a napokon príbeh vyznel úplne inak, ako u Kinga. Mne osobne to nevadí práve preto, že román zbožňujem a celkom ma baví sledovať, ako sa k nemu ten-ktorý tvorca postaví. Keď sa zjavil prequel, s chuťou a prakticky okamžite som sa naň vrhol. Pravdupovediac? Celkom som si ho užil. Áno, je to istým spôsobom lacný spôsob strašenia diváka, kedy hudba zvrieskne uprostred ticha a postavu vtiahne popod dvere čosi zákerné, zlé a krvilačné presne v momente, keď to čakáte najmenej (a teda, paradoxne, najviac). V tomto smere snahu režisérky Lindsey Beerovej snáď naozaj ani len vzdialene nemôžeme označiť za originálnu. Na druhej strane, mne to nevadilo. Bavilo ma sledovať, ako sa postupne dávajú dokopy jednotlivé desivé kúsky puzzle, až z toho (o pár desaťročí neskôr) vznikne legendárny Cintorín zvieratiek s Creedovcami, ktorí sa čerstvo nasťahujú do idylicky (?) zaspatého mestečka Ludlow. Herci sa nejdú pretrhnúť od roboty, ale ústredný mladík v titulnej úlohe Juda (geniálnej otcovskej vedľajšej postavy z Cintorína zvieratiek) je úplne v pohode, fajn a akceptovateľný. Nikto z ostatných nie je otravný, hoc je pravda, že na to, aké legendy sú Pam Grier (niekdajšia hviezda blaxploitationov) a Samatha Mathis (Operácia Zlomený šíp!), som od nich čakal ozaj viac. Zato aspoň David Duchovny a Henry Thomas (ktorý Kinga rád: Geraldova hra, Beznádej, Doktor Spánok) sú v rámci možností charizmatickí. Tento film je istým spôsobom rovno dvojitý prequel, keďže obsahuje dlhý flashback do dôb osídľovania mestečka Ludlow. Pokojne by som uvítal plnohodnotný, celovečerný príspevok na túto znepokojivú tému. Jasné, kto čaká explicitný lacný krvavý bitúnok, bude sklamaný. Ja som naopak ocenil pomaly, starostlivo budovanú atmosféru, ktorú nekazila ani vcelku lacná výprava (toto fakt nestálo 100 miliónov). Paradoxne ma to prestalo baviť až v akčnom a „hororovom“ finále. (14.10.2023)

Pet Sematary: Bloodlines nie je na pomery hororov žiadnou jadrovou katastrofou, po ktorej by som si chcel vylúpnuť oči. Je to bežný priemerný horor, ktorý z radu svojich žánrových bratov nevyniká v absolútne žiadnom smere. Ak by film nepochádzal zo známej knižnej predlohy, zrejme by som sa o ňom ani nedozvedel. S prižmúrením oka za skvelého Jacka Mulherna dávam 5/10. Ale bolo to naozaj tesné. V Pet Sematary: Bloodlines niekoľkokrát zaznie hláška „sometimes dead is better“ – „smrť je niekedy lepšia“. Otázkou zostáva, či by nebolo lepšie, keby sa na večný odpočinok odobrala aj táto hororová séria. Viac v recenzii. (06.10.2023)