Obsahy(1)
Keď sa Jaroslav Siakeľ roku 1921 rozhodol urobiť historický krok v slovenskom filmovom umení, mal dve kamery, tretinu scenára, hlavného predstaviteľa bez profesionálnych filmových skúseností a herečku, ktorá predtým nikdy nevidela film. Plány na nakrútenie začali v Chicagu, kam sa Siakeľ vysťahoval pred I. svetovou vojnou. Tesne po vojne ho poverila skupina Slovákov žijúcich v USA, aby s bratom Danielom urobili film, ktorý by zobrazil hrdinské epizódy z Jánošíkovho života.
Pre nakrúcanie si vybrali exteriéry v okolí Blatnice vo Veľkej Fatre. Kaštiele i domy so slamennými strechami, kone a koče, roľníci i bývalí aristokrati všetko vyzeralo ako pred storočiami. Hlavného predstaviteľa vybrali na základe fyzických dispozícií. Bohužiaľ, vôbec nevedel hrať. Preto Siakeľ sám vybral nového herca, ktorým bol už vtedy známy divadelný herec Theodor Pištěk. Mária Fábryová, predstaviteľka Aničky, nielenže nemala skúsenosti s filmovaním, kamera jej dokonca naháňala strach. Odvtedy už nehrala v žiadnom filme.
Spočiatku film patril medzi najpremietanejšie diela svojej doby, ale záujem sa postupne stratil. Ostal majetkom producenta Jána Závodného amerického Slováka, rodáka z Brezovej pod Bradlom. Pre americké publikum bol film nepoužiteľný, lebo mal slovenské titulky a na anglické peniaze neostali. Napokon ho Závodný uložil do garáže, kde čakal na svoje znovuobjavenie celé desaťročia. Keď Ján Závodný dostal list od Slovenského filmového ústavu, osobne ho ako 80 ročný priniesol na Slovensko. na filme spoluúčinkovali obyvatelia Blatnice a Šútova. Autorom scenára a režisérom filmovej rekonštrukcie bol v roku 1975 Ivan Rumanovský. Televízne vysielacie práva vlastní STV.
(oficiální text distributora)
Recenze (35)
Jako první slovenský celovečerní film není Jánošík vůbec špatný. Děj je docela dobře postavený a zajímavý je zejména zvolený způsob retrospektivního vyprávění. Afektované herectví bych přešel s nadhledem, zvášť, když si uvědomíme, že někteří z herců stáli před kamerou poprvé (a naposled) v životě... Byly sice vytvořeny dvě verze filmu, ale pochybuju, že to mělo nějaký zvlášť silný účiněk na americké diváky. Když odhlédnu od slovenských titulků, kterým amíci nemohli rozumět (na anglické už nezbyly peníze), tak stejně to muselo vypadat i s ryze regionálním příběhem, který na západní obecenstvo musel působit docela naivně. Ale film je to, myslím, více než slušný a zajímavý začátek slovenské kinematografie. A hodně zajímavý byl taky pohled na mladého Theodora Pištěka...:-) ()
Toto je film, ktorý skôr či neskôr musí vidieť každý Slovák. Hodinová verzia Jánošíkovho života je veľmi svižný film, preplnený udalosťami, čiže v tom dorom slova zmysle čisto dejový. Nejaké psychologické ponory sa tu samozrejme nekonajú, tu išlo najmä o to, aby mal scenár/film hlavu a pätu, aby diváci rozumeli, na čo sa pozerajú a aby to najmä VZNIKLO. Celkom ma prekvapilo, že film na mňa pôsobil rovnakým dojmom, ako zahraničné, čiže podstatne drahšie produkcie tej doby. Emocionálny dopad Ganceho a Griffithových filmov to nemá, ale asi by sa mi na trojhodinového nemého Jánošíka pozerať nechcelo. ()
Na úvod se musím přiznat, že nejsem schopen posuzovat tenhle film v dobovém kontextu – mé znalosti z období němého filmu jsou prostě žalostně malé. Jinak jde o rekonstrukci filmu (ukončena roku 1975), při které byly přidány nějaké ruchy a celou dobu zní hudba – tudíž už to ani není moc němý film. Příběh pádí s ohledem na stopáž tempem přímo závratným a spousta klíčových věcí se semlela tak rychle, že jsem se nestačil divit, třeba jakým fofrem sfoukli filmaři celý závěr. ()
Slušné dielko, ktoré mohlo byť smelo konfrontované s celosvetovou tvorbou. Samozrejme, nejde si nevšimnúť literárne vyznenie postáv či divadelný scenár, ale keďže ide o našinskú prvotinu, ktorá nastavila zrkadlo pre celý rad dejových postupov i dnes pôsobí kvalitnejšie než väčšina zidealizovaných báchoriek, dá sa toto všetko odpustiť. A mohol Siakeľ tušiť, že v našej krajine, kde natočiť kvalitný film (hoc obyčajný film) trvá roky (skrátka dlho a vo veľmi malých množstvách) bude práve jánošíkovská adaptácia tak prejánošíkovaná? ()
Úplne prvý film o Jánošíkovi v nemom podaní, dnes už má rovných 100 rokov. Honorár Theodora Pišteka bolo vtedy 15 000 Kčs mesačne, čo bola obrovská suma, nakoľko priemerný plat bol cca 1000. Užitočný odkaz k filmu: http://janosik.terchova-info.sk/janosik-1921/ ()
Galerie (5)
Zajímavosti (42)
- Americká kópia filmu bola kolorovaná (noc bola ladená do modra, exteriéry do žlta), ale je kratšia, niektoré scény sa nenatáčali, lebo by neprešli cez americkú cenzúru. (Raccoon.city)
- Prvá premiéra sa konala 25.11.1921 v Prahe. Pri jej príležitosti vydala spoločnosť Biografia aj reklamný leták.1.12.1921 bola premiéra v Chicagu. Pre nízky rozpočet nebol film opatrený anglickými titulkami, a preto sa Jánošík premietal len Slovákom. (Raccoon.city)
- Ešte pred slávnostnou premiérou bol film začiatkom novembra premietnutý pre štáb a spolupracovníkov v kine Omnia vo Vrútkach. (Raccoon.city)
Reklama