Pokoj v duši

Malomeštiaci z Forzy si povedali, že aj oni majú na to, aby urobili hraný film. Veru na to majú! Ale len peniaze. Tam to končí. Nepomôže ani Jana Kirschner, ani Martin Štrba, ani Křižan. Balko to dofušoval za všetkých. V päťdesiatke si hodil okolo krku šál, prečítal si Eisensteina a ide sa na to! Hraný film tras sa! Cieľ bol však splnený. Meštiacke publikum sa dojalo nad krásami Horehronia, nad tragickým osudom "pravého chlapa" (Nikto síce nepochopil, prečo nakoniec spáchal sebevraždu, ale to je jedno.) Do kín prišla generácia, ktorá naposledy videla strieborné plátno pred tridsiatimi rokmi. Niekde v sedemdesiatych rokoch zamrzla aj poetika tohto filmu. To je aj dôvod prečo je tento machistický blud obľúbenejší medzi pospolitým ľudom ako napríklad extravagantná Báthory (Jožo Nižnanský to lepšie napísal!). Ak chce niekto tvrdiť, že takto sa žije na dedine, nech si pozrie radšej Liovej Dom. Pokoj v duši je len meštiacky gýč a kolonizátorská predstava o "drsnej" dedine. (24.05.2012)

Svedomie mám čisté. Nový slovenský film, poctivo zaplatený lístok v kine a pocit, že aj ja som svojou troškou prispel k tržbám pre niečo naše. Avšak, zatiaľ čo s filmom Bathory to bolo kadejaké, tu prevládali vyslovene pozitívne pocity. Jednoduchý námet, milé spracovanie a v mojom prípade z väčšej časti aj precítené emócie. Samostatnú chválu si zaslúži celý vizuál - a ten nie je len o krásnej slovenskej prírode, ale aj o schopnostiach Martina Štrbu. Mierne, ale fakt len mierne, nadhodnotené štyri hviezdičky. // s odstupom času predsa len o stupienok nižšie // (04.02.2009)

Obyčajný príbeh o pár obyčajných ľuďoch zasadený do krásnej stredoslovenskej prírody v Čiernom Balogu. Moje prvé filmové stretnutie s Attilom Mokošom bolo zároveň aj veľmi príjemným prekvapením ako sa vynikajúco zhostil úlohy citovo vyprázdneného chlapa prepusteného z väzenia, o ktorého si každý len obtiera nohy a v gatiach má "slepé patróny". Do tohto rázovitého prostredia sadol ako riť na šerbeľ. Veľmi dlho som čakal na niečo nadpriemerné z našej produkcie. (06.08.2009)

Konečně dramaturgicky i režijně fungující slovenský film s poctivou atmosférou i poetikou. Na druhou stranu je trochu problém přijmout děj postavený na přímočarém řetězení řady životních kopanců. I když Křižan opět pracuje s easternovými motivy a postavami s přesnými obrysy a morální pozicí, musím říci, že plastický obraz současné vesnice, který ve slovenském filmu tak chyběl, je obětován průhledné a uměle emotivní moralitě připomínající v principu zápletky období divokého kapitalismu. Zážitek tak setrvává na povrchu a nezanechá hlubší stopu, i když je vidět snaha po hlubší a nadčasovější existenciální výpovědi. Bohužel ani herci svými výkony ponoru příliš nepomáhají a předabovaný Vondráček skutečně zamrzí. (23.05.2013)

Až neuveriteľne katastrofálny scenár, udalosti pozliepané bez ladu a skladu. V polovici trvania filmu sa iba pije a v druhej polovici sa nalieva a na konci sa to fatálne „vyrieši“. To je všetko, zábery prírody to nevytrhnú, na to existujú prírodopisné filmy. Jedna hviezda len za dobrú pesničku Jany Kirschner. (02.04.2013)