Shake Hands with the Devil

Nepodávej ruku ďáblu, celkem příznačný název pro tento film. Film, který umožňuje po Hotelu Rwanda, další pohled na genocidu, probíhající po více než 3 měsíce ve Rwandě. Svět hrál mrtvého brouka, modré přilby zase statisty a na místě zatím umřelo milión lidí. Nahnal bych tam všechny ty pohlaváry, kteří tohle dopouštěli a nechal jim zakusit chladné ostří mačety. To by to potom mělo úplně jiný průběh. Vždy rozhodoval vyšší zájem, lidský život byl bezcený, hlavní bylo zůstat nestraný a nikoho si nerozlobit. Tohle mne vždy vytočí, tak jako v Bosně, kde byli pro změnu za kašpary Britové a jejich mírový kontingent. Jak slyším pozorovací mise, tak je mi z nich na blití... (07.01.2016)

Každý tento film porovnáva s filmom Hotel Rwanda a ja samozrejme súhlasím, hlavne čo sa prostredia týka. Poňatím a pointovo mi to ale skôr pasuje k snímku Warrior (1999). V oboch prípadoch máme možnosť sledovať bezbrehú nenávisť a zabíjanie, v oboch prípadoch sledujeme iba nečinné prizeranie sa OSN na toto besnenie. Je to hlúposť, nekonečná arogancia alebo nebotyčné ego prísť na myšlienku, že tam kde kraľuje nevraživosť až do morku kostí, kde sa snaží jeden toho druhého úplne vyhladiť, stačí iba prítomnosť pár vojačikov s modrými baretkami kvázi bez zbraní? To si vážne kompetentní mysleli, že im stačí iba pred nevraživými skupinami zamávať čapičkami a všade nastane mier? Mier sa medzi hlupákmi a tam kde vládne nenávisť bez zbrane robiť nedá, to predsa chápe už aj malé dieťa. Ako tam správne poznamenala jedna žena: ".... a na čo tu vlastne ste, keď nemôžete použiť zbrane?" S tým súvisí otázka, bol tam Romeo Dallaire na niečí rozkaz alebo tam išiel dobrovoľne? Pokiaľ na rozkaz tak ho môžeme iba poľutovať, pokiaľ dobrovoľne tak nezostáva nič iné iba konštatovať, že je to len jeden veľký hlupák. Snáď platí to prvé. 85/100 (26.08.2015)

Ďalší z filmov dokumentujúci ako je spoločenstvo ľudí zle organizované. Horšie ako včely, či mravce. Sú tu dva svety - my a oni. Aj celé slávne OSN založené po vojne s veľkými nádejami predstavuje v súčasnosti prebyrokratizovanú a impotentnú inštitúciu, ktorá vysiela tých panáčikov vo vojenských uniformách s modrými čapicami a zákazom strieľať. Každá medzinárodná inštitúcia, v ktorej má Nauru rovnaký hlas ako USA dopadne rovnako. Napadá ma príhoda z II. svetovej vojny, v ktorej upozorňovali Stalina na rastúci vplyv Vatikánu. Stalin sa zamyslel a opýtal sa: "Vatikán? A koľko má ten Vatikán divízií?" Aj celý film odhaľuje rozdielnosť sveta byrokratov, ktorí z mäkkých kresiel sa snažia robiť mocenskú politiku a sveta tých, ktorých vyslali do centra diania, pričom im odňali všetky právomoci a vojenskú silu. Čo je generál bez armády? Veď kdejaký "bojovník" s IQ paviána môže do neho zaťať mačetou, ktorú im poslala priateľská Čína. (09.05.2020)

Hrůza, co se děla za dob Genocit a koncentračních táborů neskončila. Roku 1994 se v malém africkém státu Rwanda událo hromadné vraždění na obětech, které přesahují 1 milion lidí. Je to natočené, tak realisticky až to bolí. Podobný film "Hotel Rwanda" byl sice skvělý, ale tohle ho přelčilo v reálnosti. Tohle je pohled hlavně na udržovatelé míru a hotel byl pohled na obyvatelé samotné. Už jen z toho, aby lidé věděli, že Hitlerem to neskončilo dávám 5*. (24.11.2012)

Dať tomu väčší badžet, zastrešiť to pod nejaké renomovanejšie štúdio a vopchať tam expresnejšie hrajúcich hercov, mali by sme dočinenia s ďalším patetickým Schindlerovým listom. Našťastie Rómeo D. to tak nechcel a nechal svoju najsilnejšiu životnú etapu nakrútiť bez škrupulí, s neobrúsenými hranami, s vynikajúco dospelým Royom Dupuisom a s výsledkom môže byť podľa mňa veľmi spokojný. Spielberg by to takto realisticky asi nedokázal a radšej by diváka dojímal svojím bittersweet spôsobom. Pre mňa má takto ten príbeh výpovednejšiu hodnotu, pretože je iba BITTER (bez SWEET). (24.05.2013)