Návštěvní hodiny

Kanadský thriller s prvkami hororu označovaný aj ako predstaviteľ tzv. odnože slasherov, sa nezameriava ako by sa dalo čakať podľa popisu či svojej histórie (viď nižšie) na krvavú prehliadku práce ústrednej postavy vraha pred kamerou. Tentoraz produkcia pod režijným vedením Jean-Claude Lorda stavila na postupné budovanie strachu z neistoty, nezastaviteľnej hrozby číhajúcej na svoju príležitosť a na tajomný profil psychopata Colta Hawkera v podaní známeho Michaela Ironsidea, o ktorého myšlienkach a pocitoch vie divák vďaka skoro úplnej absencii verbálneho prejavu, pramálo. Colt Hawker je chladný psychopat uzavretý sám do seba. O svet stratil záujem, jediné čo ho dokáže rozohniť sú ženy. Základ jeho nenávisti a stavu v akom sa súčasne nachádza, ozrejmí až krátky flashback do jeho detstva, ktorý sa dá považovať za zdroj všetkých jeho problémov. Roky plynuli, duševný stav sa rozvracal. V jeden neskorý večer, Colt Hawker hľadiaci na tvár feministickej moderátorky Deborah Ballin, vehementne obhajujúcej práva týraných žien v televíznej talk show, nadobudne pocitu, že Debbie treba za jej otvorené názory a silnú ženskú osobnosť zabiť. To, čo Colt nemá obzvlášť rád, sú charakterovo silné ženy. Od toho sú tu muži, aby vládli tvrdou rukou! S rozhodnutím dokonať svoj čin, sa vydáva na neohlásenú návštevu známej moderátorky. Tentoraz ale platí - Hosť do domu, nôž do ruky! Nepredvídateľné okolnosti presunú jadro príbehu až do montrealskej nemocnice (skutočná nemocnica “Veteran's Hospital“ situovaná v oblasti Senneville), ktorá sa tak stane tým miestom, na ploche ktorej sa má všetko uzavrieť. A aj sa tak stane. ### Aby som sa vrátil ku sľúbenej poznámke z prvej vety komentáru ku histórii - mal som na mysli osud filmu, ktorý postihol po distribučnej stránke “Visiting Hours“ v takom Nórsku, na Islande či vo Veľkej Británii. Aj napriek tomu, že umiernený thriller Jean-Claude Lorda obsahuje iba minimálne množstvo nechutností (striedme bodno-rezné rany), pristúpilo sa v spomínaných krajinách aj ku úplnému zákazu filmu. Čo sa týka Veľkej Británie, tam sa “Visiting Hours“ síce v roku 1982 dostáva do miestnych kín pod označením Rated:X. Aj napriek nepriaznivému certifikátu, ktorý obmedzuje širší rozsah záberu filmu, ide o Cut zostrih. Následne po tunajšom vydaní filmu na VHS nosiče, sa “Visiting Hours“ v septembri 1984 dostáva zásluhou cenzorov z BBFC na zoznam tzv. Video nasties. Ban sa uvádza do praxe. Netrvá však dlho. O dva mesiace nato sa zo zoznamu vyraďuje. V roku 1986 BBFC schválila distribúciu Cut verzie “Visiting Hours“ spoločnosti “CBS/Fox Video“. V roku 1989 bolo ale ich nariadenie o zákaze distribúcie a vysielania Uncut verzie porušené zo strany verejnoprávnej televízie ITV, začo si vyslúžila pokarhanie a pokutu. “Visiting Hours“ sa tak údajne ako prvý zo zakázaných titulov zoznamu dostal vôbec do televízie. Jediná verzia, ktorá bola dlho v UK k dispozícii, bola tá z roku 1986 (VHS) od distribučnej spoločnosti “CBS/Fox Video“ – Cut zostrih orezaný oproti originálu o zhruba 2 minúty, Rated:18. Všetko sa ale zmenilo v roku 2017, kedy zásluhou distribučného štúdia „Final Cut Entertainment“ vychádza uncut zostrih. (12.02.2010) (méně) (více)