Můj pes Skip

„Prečo si v detstve prajeme vyrásť čo najrýchlejšie?“ Vynikajúci Kevin Bacon ako vojnový veterán, vynikajúci Luke Wilson ako vojnový veterán, vynikajúca Diane Laneová ako veteránska mama a nostalgická atmosféra „dávnej doby“ á la STOJ PRI MNE!, plného krásnych scén (scéna z lesa napríklad). Nedá sa svietiť: napriek „tradičnému“ scenáru a „neprekvapivej“ réžii, otlačí MÔJ PES SKIP srdce trhajúcimi poslednými minútami svoje tľapky do srdiečka každého diváka, ktorý v detstve vyrastal po boku zvieraťa, pretože „zviera, ktoré sme v detstve milovali, nás do dospelosti veľa naučí o láske, priateľstve, smrti a láske“. (30.10.2004)

Přestože mám ráda filmy o dětství a s psím hlavním hrdinou, tento mě moc nezaujal. Možná na tom závisí momentální rozpoložení mysli, možná bych měla film vidět znovu, ale mně to připadlo moc kýčovité a jakoby dělané v Hollywoodu podle receptu vraž do toho malého kluka co nemá kamarády, jeho psa a válku ve Vietnamu...úspěch bude zaručen. Jako příběh ujde, každý si tam jistě najde něco pro sebe. (28.02.2015)

Willie určite nepatrí k chlapcom, ktorý by prekypovalo sebavedomím. Možno za to môže jeho až prehnane prísny otec alebo jednodcuhý fakt, že Willie má radšej knihy ako športové hry. Jeho jediným priateľom sa stáva mladý muž zo susedstva, ktorý však odchádza do armády na európsky front. Možno aj preto sa Willieho matke podarí presvedčiť otca, aby Williemu dovolil mať malého psíka. Od tej chvíle sa Willieho život, ale najmä Willie zmení na nepoznanie... (25.06.2014)

"Čím to je, že ako deti chceme , aby čas utiekol čo najrýchlejšie, chceme rýchlo dospieť, aby sme zase ako dospelí chceli presný opak..." Neplánoval som to sledovať, ale deti v nedeľu doobeda tradične zasadli a ja som hneď v úvode zahliadol K. Bacona a to rozhodlo. Príbehov o tom, ako rodičia kúpia malému synovi psa tu bolo veľa, ale tento je predsa trochu iný. Oceňujem hlavne osadenie príbehu do povojnového obdobia, ale film sa od iných podobných odlišuje aj Baconovým vojnovým zranením alebo nejednoznačným hrdinom. "Najlepší Hitlerov kamarát" mohol dostať o čosi väčší priestor. Najviac však poteší kvalitné herecké obsadenie a dojal ma i samotný záver , kde miesto malého chlapca hovorí už dospelý muž, ktorý má na svet už iný pohľad, ale na svojho milého psa Skipa nikdy nezabudol. Film občas pobaví (útok na Hitlera), ale dokáže i dojať a isté je, že oči psíčkarov neostanú suché. 80%. (17.08.2014)

Ďalši z filmov zo zvieracej kategórie, ktorý nenechal moje oči suché. Preplakala som asi polku filmu a to ja plačem pri filmoch ozaj minimálne (90% tvoria filmy so zvieratkami). Neskutočne krásne vzdaný hold štvornohému najlepšiemu kamarátovi, doplnený o príjemnú až čarovnú hudbu od Rossa. Pre mňa skvelé herecké obsadenie a aj milo prepracovaný scenár, aj keď niektoré scény boli trošku viac sentimentálne ale keďže sa jedná o film s takouto tematikou, nemám problém to prepáčiť. Dokonca mi tu ani nevadil Frankie Muniz, ktorého inak veľmi nemusím. Film sa dotkne najmä ľudí, ktorí nejaké to domáce zvieratko mali (najmä v detstkom období) a zanechalo na nich istú stopu. Ja som celý čas spomínala na tú moju fenku, ktorú som dostala ako osemročná k Vianociam a po takmer siedmych rokoch sme ju skrz vážnu chorobu museli dať utratiť. "I recieved a trans-atlantic call one day. "Skip died", Daddy said. He and my mama wrapped him my baseball jacket. They buried him out under the elm tree, they said. That wasn't totally true. For he really lay buried in my heart." (05.02.2012)