Zahrada

Nádherný film o návratu a očišťování, o možnostech dialogu člověka a přírody, zasazený do osamělé podletní zahrady, která je ve svém skrytu pozemským Edenem a která se stává díky své poloze na cestách světců a filosofů také obrazem světa. Martin Šulík v příběhu o muži, který poprvé vstoupil do krajiny svého dětství až ve svém zralém věku, prokázal neobyčejný cit pro symbolickou imaginaci a pro poctivost obrazu: každý záběr je vtahující a maximálně sdělný. Snímek, k němuž se lze stále vracet. (10.03.2008)

,,...ALE ZIMA BUDE DLHÁ. PREMNOŽILI SA OSI." ,,VIEM, HOVORIL SOM O TOM S MRAVCAMI." __ Z porevolučných slovenských filmov rozhodne najlepší (alebo aspoň jeden z najlepších) a myslím, že ostáva len čakať kedy bude niečím iným prekonaný. Otázky okolo nudnosti príbehu a toho, že sa v ňom nič nedeje až natoľko nechápem. Možno stačí iba popustiť fantáziu a predstaviť si čo všetko by sa dalo robiť s takou krásnou babou akou je Zuzka Šulajová. Načo potom nejaký ďalší dej? Možno menšiu výtku by som mal k tomu rozčleneniu do kapitol, ktorých je pomerne dosť (14), pričom každá z nich trvá približne 5 minút a dopredu sme v tom mnou veľmi neobľubovanom radošínskom nárečí oboznamovaní s tým, čo príde. Za spomenutie ešte stojí krásna hudba Vlada Godára. (napísané 5. 1. ´09) (02.01.2009)

Krásny ústredný hudobný motív, krásna Zuzana Šulajová a aj toho humoru tam kúštiček je: „Keby ste ju poznali pred pár rokmi, aká to bola žena, svätá prostota a čistota ducha a ja somár sprostý som ju naučil čítať, odvtedy sa s ňou nedá vydržať“.Veru ak je dobrý rok, tak sa aj v našich záhradách vie urodiť kvalitný film. (04.06.2012)

[3,5*]     "Poznáš ma?" "Ty si môj otec." "A vieš, kto si ty?" "Teraz som strom." "Najradšej by som ta vyťal."     Poetický film s výbornou rozprávkovo-čarovnou atmosférou, ktorý pojednáva najmä o úniku z uponáhľaného moderného sveta a návrate k jednoduchosti. Zaujímavým nápadom je rámcovanie do jednotlivých kratučkých kapitol, ale najmä to použitie archaickej slovenčiny (zrejme bernolákovčiny), ktorá znie pôvabne a dodáva Záhrade ducha miesta, kde čas nehraje žiadnu rolu. Je to dielo s mnohými magickými okamihmi, ale trochu nesúdržné ako celok, narúšaný príchodom a odchodom rôznych votrelcov (z nich mi tam sedí jedine Melkovič, taký Štepka pôsobí dosť rušivo a to ho inak obdivujem). Film ťahajú nahor silné herecké výkony, predovšetkým skvelého Mariána Labudu, ale výborný je aj Roman Luknár. O Jane Švandovej sa to ale povedať nedá, tá je dosť hrozná - je to presne ten typ vulgárnej celebrity, aké sa vo veľkom vyrojili po novembri (keď už nedokážem zaujať herectvom, tak aspoň vyvalím von kozy). Samostatnou kapitolou je "šibnutá" Panna zázračnica ("Už sme mali cez 50, keď sme si ju zamiesili."), čo je postava, ktorá nemá chybu. Zuzana Šulajová je v role dokonalá, má prirodzenú krásu i prirodzený prejav a dosť ma prekvapuje to malé množstvo rolí, ktoré v svojej kariére stvárnila. Jedná sa zrejme o najlepší ponovembrový slovenský film, čo ale v tej mizérii nebolo až také ťažké dosiahnuť.     "Kurva, ale je tu krásne!" (11.08.2022)

Měl jsem za to, že poetické filmy zrovna nejsou to, co by obdivoval, ale v tomhle slovenské provedení s výborným Luknárem a Labudo mě to bavilo. A ano, i proto, že se zde Jana Švandová ukáže skutečně v celé kráse. Ale přesto jsou mnohem zajímavější scény v samotné zahradě, kde se dějí krásně zvláštní věci. (10.10.2017)