Příběh Tomáše, 38letého muže, který uvažuje o zásadním zlomu ve svém životě. Tomáš se zaplétá do směšných konfliktů se svou bývalou ženou, musí řešit neřešitelné problémy svého teenagerského syna, pomoc od něj čekají i jeho stárnoucí rodiče, a tak útěk s mladou Angličankou se zdá jediným východiskem…(oficiální text distributora)
Všetko čo mám rád je dodnes jedním z mála slovenských filmů, které reagovaly na turbulentní dobu začátku devadesátých let. Hlavním hrdinou je Tomáš (Juraj Nvôta), jehož osobní krize se propojila s krizí společenskou. Manželství se mu rozpadlo a on se musel vyrovnat nejen s odchodem manželky Magdy (Zdena Studénková), ale i s hledáním nového způsobu komunikace se synem Andrejem (Jakub Ursiny). Ten se ještě ani nestihl vzpamatovat z krachu manželství svých rodičů a už je konfrontovaný s otcovou novou milenkou Ann (Gina Bellmanová). Do hry navíc vstupují Tomášovi konzervativně založení rodiče, kteří s jeho počínáním nesouhlasí. Je to velmi složitá situace. Tomáš si uvědomuje, že může s Ann odejít do Velké Británie a udělat tak tlustou čáru za minulostí. Odchod by byl řešením, jenomže tak jednoduché to zase není, protože situaci mu komplikuje neznalost angličtiny. Na to, aby se domluvil s Ann, mu stačí pár anglických slov, ale aby mohl v nové zemi žít a pracovat, by potřeboval znát nohem víc. Kromě neznalosti jazyka si dobře uvědomuje, že by se odchodem musel vzdát mnoha lidí a věcí, které má rád, a především by utrpěl jeho vztah s Andrejem.
Zároveň se mu nabízí možnost zůstat v zemi, kde mu bývalá manželka, syn, rodiče i okolí neustále připomínají neúspěchy minulého života. Tomáš ví, že ani jedna z možností není dobrá, a proto s řešením situace nijak nespěchá. Podvědomě věří, že to, co se dnes jeví jako akutní problém, zítra už jím být nemusí. Nakonec zůstává, i když ví, že se tím vyřešilo jen to, že se nic nevyřešilo.
Taková je základní fabule, je však třeba zmínit, že příběh filmu neplyne souvisle. Právě naopak, tvůrci ho různými způsoby fragmentalizují. Každý filmový obraz je uvedený titulkem, jenž mu dává relativní autonomii, a divák si pak musí jednotlivé scény poskládat. Ovšem kromě příběhu, jak ho ukazují filmové obrazy, vidíme i obrazy další, které jakoby nediegetickým způsobem ozvláštňují příběh jako výtvarné prvky. Buď je to tak, anebo tímto způsobem tvůrci jen doplňovali výčet toho, co mají rádi.(Letní filmová škola)
Príbeh Tomáša, 38ročného muža, ktorý je konfrontovaný so zásadným zlomom vo svojom živote. Zaplieta sa do malicherných konfliktov so svojou bývalou ženou, rieši neriešiteľné problémy svojho dospievajúceho syna, pomoc od neho očakávajú i jeho starnúci rodičia. A tak útek od všetkého s mladou Angličankou sa zdá byť jediným východiskom...(Garfield Film)
Tomáš sa ocitá na mŕtvom bode. Nemá prácu, s bývalou manželkou sa iba háda, musí riešiť problémy s dospievajúcim synom a pomoc od neho čakajú aj starnúci rodičia. Ponuka mladej Angličanky, aby s ňou odišiel do Anglicka, sa zdá byť poslednou šancou, ako uniknúť zo začarovaného kruhu. „Všetko čo mám rád je asi môj najosobnejší film. S Ondrejom Šulajom sme chceli zachytiť atmosféru zo začiatku 90. rokov, obdobie, keď sa menila spoločnosť. Pred každým z nás sa otvorilo mnoho možností ako naplniť život. Mohli sme cestovať, podnikať, zamestnať sa v reklame alebo jednoducho priamo vstúpiť do politiky. V Bratislave sa zrazu zjavilo mnoho cudzincov. Každodenne dochádzalo k zaujímavým stretnutiam, konfrontácii kultúr, k vzájomnému spoznávaniu. Všetko bolo v pohybe, v spoločnosti ešte bola nádej a humor. S Ondrejom sme si chceli spraviť takú životnú bilanciu," povedal Martin Šulík.(Art Film Fest)
Šulík vytvoril hrdinu a nechal ho uväzneného v kontextoch svojich myšlienok a predstáv. Ukazuje nám tu mozaikovitý svet, ktorý je rozdelený do rôznych kapitol. Tieto kapitoly majú tvoriť predpokladám komplexný náhľad do porevolučného slovenska, do obdobia citovej a pracovnej nevyrovnanosti. Hlavný hrdina v podaní Nvotu - ktorý bol pre mňa vždy tak trocha lepším hercom ako režisérom- je stroskotanec a jedinou chybou filmu je, že ním aj ostane. Film nemá potrebný presah. Postavy sa nevyvíjajú. Sú uväznené vo svojich životoch pričom by ste tam ťažko hľadali niečo pozitívne. Snaha o zobrazenie reality by sa mohla považovať za autentickú, ale len v prípade že to vo filme chceme nájsť. Všetko čo mám rád je film, ktorý odkazuje na Hanáka, Trančíka, Joyca a rôznych spisovateľov, ukazuje stret dvoch rozdielnych kultúr a troch rozdielnych generácií a do toho nám hrá Ursinyho kapela a na konci Elenor Rigby. Ale hodnota príbehu, niečo ľudské, nejaká tá nádej, tam nie je. Postavy sa dokážu usmievať, ale len pre efekt, nie preto, že by boli skutočne nad vecou. A práve to že film skončí tam, kde začal ma núti priznať, že to zase nie je až taký film, aby som si ho chcel pozrieť po druhý krát.(29.5.2013)
Melancholický, ba priam až patetický dej, dotvorený hlavným hrdinom (Tomáš) - pasívnym introvertom, ktorý by mal najradšej od všetkého pokoj - rozdelený do niekoľkých scén s vlastným názvom, pretkaný porevolučnou atmosférou a ponurými náladami nemôže dovoliť nikomu zavrieť oči až do konca filmu.
Napätie založené na vyčkávaní, kedy niekto vylepí Jurajovi Nvotovi (Tomášovi) zaklincuje nenásilná, ale o to viac emočne nabitá scéna odohrávajúca sa na stanici: otec nášho hlavného hrdinu odmietne v úplne banálnej situácii, a ako typicky urazený otec, ktorého dieťa nedosiahlo žiadaný úspech v živote, postaví sa do absolútneho odporu. Tomáš je postavený opäť do vzťahovo krízovej situácie, v ktorej však už naberie snahu a odváži sa naprávať počas niekoľkých desiatok sekúnd vzťah s otcom, aj napriek tomu, že si neuvedomuje, že to je viac či menej nemožné. V tomto malom deji v deji nastane prevratná peripetia, keď otec syna požiada o peniaze na autobus, ktoré utratil za hotel, kedže k synovi sa hanbil prísť spať. Scéna vyznieva absolútne melancholicky na dôvažok celému filmu.
Film nemá štandardnú kompozíciu, ale je skôr sledom udalostí samých v sebe.(2.7.2016)
Jsou různé věci a skutečnosti, co má člověk rád: jsou to většinou maličkosti, z kterých se skládá náš život, drobné maličkosti, jejichž hloubku sami určit nemůžeme, člověk žije a raduje se z drobností a malých věcí, bez kterých by život nebyl životem. Všechno zde popsané zaznamenal Martin Šulík ve svém neuvěřitelně zajímavém a krystalicky průzračném filmu, který svojí poetikou vtáhne do děje každého, kdo má oči otevřené a vstoupí tak do světa, kde čas plyne svým vlastním tempem.(20.3.2013)
Film je trochu o ničom, lebo jeho príbeh začína tam kde i končí. Rozpráva skrz mini epizódy o patáliách človeka, ktorému v štyridsiatke má začať nový život, no sám sa k tomu nemá a nevie čo s tým všetkým. Usmieva sa umelo, je to skrátka ňouma. Šulík však všetko zakrýva nádhernými zábermi a citom pre zachytenie chvíle, pre zachytenie čara dediny. Herecky ju umne vystihol jeho otec Anton, znamenitý výkon.(7.2.2018)
Film o slovenskej uzavretosti a neschopnosti odist, riesit a byt dosledny v tom, co robim. Par scen je srandovnych a v dosledku to stoji len na trapnosti danej situacie. Okrem toho Nvota je podla mna celkom slaby herec. Moc sa mi to nepacilo ked som to videl v kine, nepaci sa mi to ani po rokoch, ked som uz v zahranici.(18.1.2008)
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.
Další informace
V kinech
od:
ScarPoul
Šulík vytvoril hrdinu a nechal ho uväzneného v kontextoch svojich myšlienok a predstáv. Ukazuje nám tu mozaikovitý svet, ktorý je rozdelený do rôznych kapitol. Tieto kapitoly majú tvoriť predpokladám komplexný náhľad do porevolučného slovenska, do obdobia citovej a pracovnej nevyrovnanosti. Hlavný hrdina v podaní Nvotu - ktorý bol pre mňa vždy tak trocha lepším hercom ako režisérom- je stroskotanec a jedinou chybou filmu je, že ním aj ostane. Film nemá potrebný presah. Postavy sa nevyvíjajú. Sú uväznené vo svojich životoch pričom by ste tam ťažko hľadali niečo pozitívne. Snaha o zobrazenie reality by sa mohla považovať za autentickú, ale len v prípade že to vo filme chceme nájsť. Všetko čo mám rád je film, ktorý odkazuje na Hanáka, Trančíka, Joyca a rôznych spisovateľov, ukazuje stret dvoch rozdielnych kultúr a troch rozdielnych generácií a do toho nám hrá Ursinyho kapela a na konci Elenor Rigby. Ale hodnota príbehu, niečo ľudské, nejaká tá nádej, tam nie je. Postavy sa dokážu usmievať, ale len pre efekt, nie preto, že by boli skutočne nad vecou. A práve to že film skončí tam, kde začal ma núti priznať, že to zase nie je až taký film, aby som si ho chcel pozrieť po druhý krát.(29.5.2013)
Cigalone
Melancholický, ba priam až patetický dej, dotvorený hlavným hrdinom (Tomáš) - pasívnym introvertom, ktorý by mal najradšej od všetkého pokoj - rozdelený do niekoľkých scén s vlastným názvom, pretkaný porevolučnou atmosférou a ponurými náladami nemôže dovoliť nikomu zavrieť oči až do konca filmu. Napätie založené na vyčkávaní, kedy niekto vylepí Jurajovi Nvotovi (Tomášovi) zaklincuje nenásilná, ale o to viac emočne nabitá scéna odohrávajúca sa na stanici: otec nášho hlavného hrdinu odmietne v úplne banálnej situácii, a ako typicky urazený otec, ktorého dieťa nedosiahlo žiadaný úspech v živote, postaví sa do absolútneho odporu. Tomáš je postavený opäť do vzťahovo krízovej situácie, v ktorej však už naberie snahu a odváži sa naprávať počas niekoľkých desiatok sekúnd vzťah s otcom, aj napriek tomu, že si neuvedomuje, že to je viac či menej nemožné. V tomto malom deji v deji nastane prevratná peripetia, keď otec syna požiada o peniaze na autobus, ktoré utratil za hotel, kedže k synovi sa hanbil prísť spať. Scéna vyznieva absolútne melancholicky na dôvažok celému filmu. Film nemá štandardnú kompozíciu, ale je skôr sledom udalostí samých v sebe.(2.7.2016)
derryl
Jsou různé věci a skutečnosti, co má člověk rád: jsou to většinou maličkosti, z kterých se skládá náš život, drobné maličkosti, jejichž hloubku sami určit nemůžeme, člověk žije a raduje se z drobností a malých věcí, bez kterých by život nebyl životem. Všechno zde popsané zaznamenal Martin Šulík ve svém neuvěřitelně zajímavém a krystalicky průzračném filmu, který svojí poetikou vtáhne do děje každého, kdo má oči otevřené a vstoupí tak do světa, kde čas plyne svým vlastním tempem.(20.3.2013)
Biopler
Film je trochu o ničom, lebo jeho príbeh začína tam kde i končí. Rozpráva skrz mini epizódy o patáliách človeka, ktorému v štyridsiatke má začať nový život, no sám sa k tomu nemá a nevie čo s tým všetkým. Usmieva sa umelo, je to skrátka ňouma. Šulík však všetko zakrýva nádhernými zábermi a citom pre zachytenie chvíle, pre zachytenie čara dediny. Herecky ju umne vystihol jeho otec Anton, znamenitý výkon.(7.2.2018)
arkie
Film o slovenskej uzavretosti a neschopnosti odist, riesit a byt dosledny v tom, co robim. Par scen je srandovnych a v dosledku to stoji len na trapnosti danej situacie. Okrem toho Nvota je podla mna celkom slaby herec. Moc sa mi to nepacilo ked som to videl v kine, nepaci sa mi to ani po rokoch, ked som uz v zahranici.(18.1.2008)