Všechno co mám rád

Film je trochu o ničom, lebo jeho príbeh začína tam kde i končí. Rozpráva skrz mini epizódy o patáliách človeka, ktorému v štyridsiatke má začať nový život, no sám sa k tomu nemá a nevie čo s tým všetkým. Usmieva sa umelo, je to skrátka ňouma. Šulík však všetko zakrýva nádhernými zábermi a citom pre zachytenie chvíle, pre zachytenie čara dediny. Herecky ju umne vystihol jeho otec Anton, znamenitý výkon. (07.02.2018)

Vzhľadom na vek by som mal riešiť podobné problémy, ako Nvotova postava. Ale neriešim, čo je možno dobre, ale možno aj zle. Preto ma film mierne minul. Určite sa k nemu vrátim, keď podobné problémy, čiže neschopnosť komunikovať s deckom, nasratá bývalá manželka a mladá pekná milenka na krku, budem riešiť. (20.03.2016)

Keď sa vo filme otvorene nadáva, objaví sa náznak bobra a celé to nedáva zmysel, tak je to hneď umelecký film? A so záberom na vychádzajúce Slnko sa akože chceli hrať na Kubricka alebo Tarkovského? Okrem Giny a Studenkovej tam nikto poriadne nezahral. Studenková vo svojej hysterickej úlohe ani veľmi nemala čo hrať, a Angličanka bola jedinou znesiteľnou postavou. To na film nestačí a prvýkrát je mi ľúto paňazí použitých na reštaurovanie filmu. (28.11.2016)

V porovnání s pozdějším dílem Záhrada mi v tomto snímku vyloženě vadilo to rozkouskování do kapitol. Záhrada byla spíše smyslová, kde děj nehrál až takovou roli. Všetko, co mám rád je film, který má podstatný děj a rušivé elementy do něj příliš nepatří. Šulík Záhradou vyzrál. Kromě toho mi byl hlavní hrdina snímku Tomáš značně nesympatický. Nakonec dávám 45%, což jsou dvě hvězdičky (27.03.2014)

Kino projekcia. Neodmysliteľne krásna G.Bellman. Nedomyslene blbá Z.Sudenková. Nádejne pubertálny J.Ursiny. Výchovou vyšperkovaný generačný rodičia. A v neposlednom rade charizmatický, vitalistický, perfektný J.Nvota. Šulík robil filmy pre našich rodičov a starých rodičov, robil ich perfektne, robil ich skvelo. Neuveriteľne koľko prekrásnej minulosti uvidíte, keď sa pozriete na jeho diela, ktoré by sa dali povedať začali Všetkým čo mám rád. Mám chuť sa pýtať môjho dedka a babky aby mi vyrozprávali všetko čo robili, keď boli taký, ako ja teraz. K absolútnej špičke ľadovca mu pre mňa chýbalo len viacej prirovnaní na atokok alebo tých scén, pri ktorých boli tak absurdné chvíle, že mi bolo jedno ako mi do otvorených úst vlieta nechutná dedinská mucha. (01.07.2016)