Baekyahaeng

Vďaka dvom odlišným udalostiam, dostatočne doprepletaný príbeh, ktorý sa v prvej polovici doslova pohráva s mysľou diváka. Občas niečo naznačí, až má človek pocit, že by sa mal čoho chytiť, no vzápätí, to zakryje udalosťou, ktorá ho "postrčí" iným smerom. Ako plynú minúty, všetko sa samozrejme krásne zlieva do ucelenej story, ktorá objasní všetky nezodpovedané otázky. Dej je uťahaný, tempo smrteľne pomalé. Neskutočne "elegantne", uhladene a hlavne premyslene na mňa zapôsobil tento film. SPOILER: Záver predostrie niekoľko úvah a myšlienok o živote a láske, z ktorých je človeku priam smutno, keď si uvedomí, že hodnota peňazí prerazila cit lásky. Nuž, ale taký je život ... (25.01.2017)

Strašne pomaly rozprávaný film. Nie nudný, len si tým tempom obzvlášť pri twistoch podráža nohy, pretože kým prídu, tak už ste ich skrátka stihli odhadnúť. Tiež nerozumiem, prečo snaď 80 percent stopáže venuje detektívke, keď má (a chce) fungovať hlavne ako sociálna dráma. Scéna “pamätaj si moje telo” geniálna, myšlienka normálneho života za každú cenu tiež fajn, ale muselo by to byť inak natočené. 65% (04.11.2020)

Tradične výbornej kórejskej kvalite strháva body, tak trochu podivná prvá polovica snímku. Množstvo kórejských mien, prechody medzi časovými rovinami a úspornosť v odhaľovaní detailov má za následok, že je divák dosť dlho mimo. Je však dosť možné, že to tvorcovia presne takto chceli. Až po hodine začína divák chápať súvislosti medzi postavami a dobrá správa je, že potom to už začína do seba zapadať. Neskôr uznáte, že každá veta i skutok má vo filme miesto. Dej dopĺňa miestami až výnimočne kvalitná hudba. Napr. tá úvodná mi pripomínala nejakú ruskú rozprávku...Celkovo spokojnosť, ale chýbala mi tam väčšia údernosť a napätie. Postavy osudovej dvojice mi boli pomerne ľahostajné a jediná postava, ktorá drží film je policajt, ktorý prišiel o syna. 70%. (28.11.2013)

Patos uhledne zabaleny do hysterickeho kabatku. Nesmyslne natahovani a naprosto zbytecne slozite vypraveni pribehu jasneho od sameho zacatku, dokola se omilajici uryvky labutiho jezera a ocekavani neceho velkeho, co tam proste neni. V Koreji divacky neuspesny film a tady film roku? Kde bude asi chyba. (10.05.2010)

Son Ye-jin, Han Suk-gyu, soundtrack plny nadhernej klasickej hudby a mohutny prival emocii. Uz od prvych minut to pripominalo v tom najlepsom slova zmysle "Scarlet letter" (a zdaleka vobec nie iba vdaka Hanovi). Na ploche 140 min precizne vystavany thriller s tazivym pribehom plneho bolesti, nenavisti, pomsty, odpusteni a vasne. Kazdy zaber vysustruzlikany do dokonalosti, dej majstrovsky a chirurgicky presne davkovany v pomalom tempe, ale o to s vacsim emocialnym dopadom. Zaverecna scena ma nasla v slzach - jednak nad pribehom, ale i radostou nad (pre mna) jednym z najlepsich korejskych komercnych filmov za uplynulu dekadu, kde spatne povodne mozno jednoduche symboly davaju po poskladani v zavere novy synergicky vyznam a silu. [EFM 2010] (14.02.2010)