Velmistr

Wong má schopnosť opulentne narábať s poetickou tragikou tak, že je v rukách druhých skrátka nereprodukovateľný a nedá sa napodobniť. Záver to opäť raz potvrdil. Ale to narábanie s polocelkami, polodetailmi a vnucovanie štýlu, ktorým zarezonoval v iných žánroch, do kúskov od majstrov bojových umení moc nepatrí a nie je jeho mentálnou krvnou skupinou. Hlavne, ak koncept vo svojej dešifrovateľnosti hrozne pokulháva v rozprávacej forme a nedokáže divákovi adekvátne sprostredkovať zážitkový potenciál, ktorý je prakticky nevyčerpateľný. Ale to, aké trendy nadobúdajú akčné historizmy z ďalekého východu v podobe novodobých Jidaigeki alebo transponovaných bijákov z Martial Arts, tak sa Veľmajster drží v okrajovej rovine a z času načas upúta originálnymi momentmi. Ale sú na seba naviazané moc plasticky a nesprotredkujú tie spirituálne osobitosti, ktorými sú čínske mytológie opradené hlbokou fascináciou a nepochopením. (18.11.2017)

"Škoda zničiť takú krásnu miestnosť." "Kung-fu je o presnosti. Pokiaľ sa čokoľvek rozbije, vyhrali ste." Ázijský Hollywood nespí, a opäť sa vytasil s filmom, ktorý si zachováva miestny punc, no zároveň je, hlavne po formálnej, ako aj štylistickej stránke ovplyvnený západom. A to zväčša neznačí nič dobré. Veľmajster nemá tú typickú atmosféru a "vôňu" snímok, kvôli ktorým Japonsko, Južnú Kóreu či Hong Kong sledujem. Má dobrých hercov (i keď Ziyi Zhang ma práve neokúzlila - a to ju kvôli iným filmom mám rád), výborné súboje a zaoberá sa takmer nevyčerpateľnou témou. Ale scenár je oproti Ip Manovi slušne vykastrovaný, dobová atmosféra tvorcom nič nehovorí a všetko to vyznieva akosi do prázdna. Všetko do nasilu vmestiť do jediného filmu, ubrať súbojov a miesto toho dodať viac krvi, zlámaných kostí a efektných dažďových scén okopírovaných z Matrixu je smutný pokus osloviť západné publikum a zapredať sa Hollywoodu bez ohľadu na vlastnú históriu, štýl, poetiku a ducha - teda nie žeby sa Wong nepokúšal o nejaké duchovné posolstvo, ale miesto toho, aby mi jeho film niečo dal, sa skôr cítim, akoby mi niečo vzal a zanechal prázdne miesto. Je to veľká škoda, tak premárnený potenciál sa vidí málokedy. 65% (27.01.2014)

Lehce to balancuje mezi dvema a trema hvezdama. Rovnou rikam, ze pokud vas nebavi cinske filmy, tak na to nekoukejte! Prvni polovina jeste jde, je k videni hodne stylu kung-fu a chapete dej. Druha pulka se zmeni ve zmet slatanych pribehu jednotlivych hrdinu a to zkrze pul stoleti. Navic nabizi jen minimum souboju, narozdil od cinskych hlubokych myslenek, ktere jsou pro bezneho divaka nic nerikajici a jde jen o nudny vyplneni casu... Film jako celek je spise nuda a nebyt prvni poloviny, byl by to odpad... (26.02.2014)

Tak toto je zbrusu odlišný Jip Man ako ten s Donnie Jenom. Herec v hlavnej úlohe nemá síce až takú charizmu, ale vcelku je v pohode. Súboje sú skvelé a kiež by ich bolo vo filme oveľa viac, všetko podtrnuté vymakaným hudobným motívom. Miesto toho je film plný nudnejšej poetiky, melodrámy a doprevádzaný množstvom filozofickým dialógov od rôznych postáv, ktoré dávajú zmysel skôr čínskym divákom. Vadilo mi neustále skákanie medzi scénami, jednak u rôznych osôb, a aj časovo rôznorodých, a ďalšou iritáciou bola mne osobne strašne nesympatická herečka Ziji žang. Ale ako pocta starým kung fu majstrom má film čo povedať. (06.09.2018)

Prvá polovica film fajn. Veľa súbojov, zaujímavé choreografie. K deju sa veľmi vyjadriť nemôžem, keďže predo mňa si sadol vlasatý kokot a tak som nevidel na titulky. Druhá polovica ako keby uťal. Nezáživné dialógy, skoro žiadne súboje a neustále sa opakujúci hudobný motív. Veľmi nevyvážený film do ktorého sa je ťažko vcítiť a vydržať ho sledovať až do konca. 2 z 5 ( Kino Lumière, Týždeň čínskeho filmu ) (18.10.2014)