Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Televízna inscenácia klasickej odohrávajúca sa na slovenskej dedine na začiatku uplynulého storočia. Realistický pohľad na slovenskú dedinu zo začiatku 20.storočia. Život rodiny Ťapákovcov je neradostný. Žijú v jednej izbe dvanásti, nikto neuvažuje nad tým, že sa dá žiť aj inak. Oni si už zvykli - nemajú chuť nič meniť - veď už dávno to tak bolo. Ťažkopádnosť domu Ťapákovcov ruší iba nevesta Iľa, Paľova žena. Je v dedine pôrodnou babicou, má za sebou aj kurz v meste, vie čo-to o svete, a preto túži zmeniť život ľudí aj tu v dome. Lenže oni chcú iba jedno - mať pokoj, kľud, do ničoho sa nestarať. Takto ide deň za dňom. Bez vzruchu, pomaly, s trpkým, až neciteľným vzťahom k sebe navzájom i k životu v dedine. Napätie sem vnáša iba Ilina snaha o zmenu, na ktorú však už členovia rodiny ani nereagujú. Najbystrejšia z Ťapákovcov je Anča. Nechce sa však stať Ilinou spoločníčkou. Od detstva má zmrzačené obe nohy a tak iba závistlivo sleduje aktivitu švagrinej. Je zatrpknutá, pretože je veľmi osamelá. Jej výbuchy zlosti rodina toleruje, ľutujú ju pre jej ťažký osud, pokladajú ju za odlišnú, nikto sa k nej nesnaží priblížiť. Hrdá Iľa sa rozhodne odísť od Ťapákovcov. Ani jej osobná revolta nedopadla tak, ako predpokladala. Trpká služba u učiteľov pomaly oslabuje Ilinu vzburu, ktorá sa zdá zbytočná. Konfliktné situácie, ktoré vznikli u Ťapákovcov, nič nezmenili na ľuďoch, ktorí v dome žili. Boli pre nich iba zaujímavým vytrhnutím z každodennosti, ale nie podnetom k zmene života. (STV)

(více)

Recenze (17)

Marina111 

všechny recenze uživatele

Tomuto vravím znásilnenie knižnej predlohy - a keby aspoň pre nejaký vyšší cieľ... Ale kde! Slabota a biedota; k tomu nuda, parodickosť vyznievajúca ako trápnosť ... Ešteže herci ako Rapaičová či Kňažko by dokázali presvedčivo zahrať aj čiernu dieru. Aspoň vďaka nim sa táto inscenácia dala dopozerať do konca (aj keď dosť neslávneho) ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Unavená a priveľmi akademická adaptácia príbehu typickej slovenskej rodiny. Príbehu otupenej, v jednej izbe prebývajúcej rodiny, ktorej sa  - okrem spánku, chľastu a jedla - do ničoho nechce. Zjednodušene by sa ich život dal opísať slovami: Z brloha do válova a z válova do brloha. Spokojní - nespokojní so svojimi životnými podmienkami, potrebujú nájsť iba niekoho, kto sa postará, do misky žbachne kus polievky, navarí, obriadi, riady umyje, prádlo poperie. Hlavná slúžka dostane za dennodennú lopotu a hrdlačenie na 12 hladných krkov, tiesniacich sa v jednej cimre, vznosné pomenovanie gazdiná. Momentálna gazdiná má ale problém so životom v diere, Pokúša sa z neho vymaniť, no jej vzbura neprináša vytúžené ovocie oslobodenia sa. Príbeh je fajn, no v podaní osvedčených hercov Slovenského národného divadal pôsobí veľmi akademicky, Kňažko-Nekňažko. Rapaičová v úlohe gazdinej Ily pôsobí skôr ako recitátorka poézie, ako dedinská žena. Jediný, kto sa chopil svojej úlohy s vervou, vernou predlohe je Zita Furková v úlohe lenivej, zlomyseľnej a hlúpej Katy. Večne lamentujúcej a lačnej po chlebe. Poznámka: Hoci to tu spolukomentátori už uviedli, opakovanie je matka. A v mene tohto porekadla zopakujem, že tento film obsahuje jednu z najbombovejších hlášok vôbec: "Jano vstávaj, ideme spať!". Na zahodenie ale nie je ani tento minidialóg: "Paľo, čo nové vo svete?" Muži väčšinou fajčia cigarety. Kadečo sa deje.". ()

Reklama

Scraffy 

všechny recenze uživatele

Nie, toto by sa nemalo natáčať. Vôbec nezaujímavý príbeh pre film. Originál som čítal, ale toto naozaj nie. Keď to čítate, tak si všetko predstavujete a preto to je dobré, len keď sa na to takto pozeráte, tak to je strašná nuda. Je tu veľa zapamätateľných hlášok, ale inak nič. A tie herecké výkony tiež nie sú bohviečo... Najlepšia hláška je určite: "Jano vstávaj, ideme spať!" ()

Autogram 

všechny recenze uživatele

Film spomalený ako Ťapákovci, herci sa v tom zívaní a polihovaní museli vyžívať. V závere sa to celkom dobre vyostrilo, ale koniec akoby niekto odsekol. –––– V tejto izbe bývalo dvadsaťdva ľudí. Teraz nás je len dvanásť, a už ti je tesno. –––– Aj v meste som už bol, ale žltý dom som nevidel. –––– Nech radšej zomrie, ako by mal ísť do nemocnice, tam len človeka dorazia. ()

mchnk 

všechny recenze uživatele

Možná lehce úsměvný obraz těžké rodinné letargie, jež postihuje všechny, kdož jsou uzavřeni v izbe prý až pro dvacet lidi. Mají zde vytvořený vlastní svět, kde nevládne žádný čas a není zde nic, co by nesneslo odkladu. Základem je ovšem silný dramatický příběh plný zášti, zloby a závisti. Plný vnitřní bolesti, jež vyplouvá napovrch v různých podobách. Na druhé straně je zde také touha po lepší a hlavně smysluplnější budoucnosti a to i za cenu nejvyšší. Jako vždy skvělé herectví všech zúčastněných, kterému, v mých očích, vévodila Viera Richterová v roli zmrzačené a k ženské samotě odsouzené Anči. ()

Galerie (3)

Reklama

Reklama