poster

K zázraku

  • Česko

    To the Wonder

    (festivalový název)
  • USA

    To the Wonder

  • Velká Británie

    To the Wonder

Drama / Romantický / Poetický

USA, 2012, 112 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • POMO
    *

    Sklerotikove ohliadnutie sa za milostným životom, v ktorom sa útržky spomienok a pocitov niekto snaží zmysluplne usporiadať v duchaplnú fabulu. Dlhá to filmová cesta od rozplynutia sa nad krásným úvodom, cez atmosferické levitovanie uprostred bizónieho stáda, až k postupne silnejúcej skúške diváckej trpezlivosti. Kurylenko aj McAdams kúzelné, hudba pekná.(16.9.2013)

  • Sawy
    **

    Ten novodobý Malick není nic pro mě. K zázraku je jen další krásně nasnímané nic, které se utápí v nekonečných monolozích, které po určitém čase opravdu vyznívají až sebeparodicky. Nevím, jestli je Kristus nalevo, napravo, nahoře nebo dole, ale bývalý režijní virtuóz, jehož filmy byly audiovizuální slastí a duchovní očistou, se od Stromu života zakopává do prázdné manýry, která víc než cokoliv jiného diváka prostě irituje. S vypnutým zvukem se bude na K zázraku hezky koukat, jako na působivý dvouhodinový spořič obrazovky. Jako filmové dílo to ale nefunguje. 35 %(25.9.2016)

  • castor
    ****

    Tak snadné to nebude. Tohle určitě není ten typ filmů á la „jsem doma, kdo mi dá pusu?“ Tady jsou permanentně kufry připravené na velké stěhování, slova na hádku, myšlenky na nevěru. Filmy Terrence Malicka není snadné mít rád, navíc obzvlášť v posledních letech (předtím pamatujeme jeho neuvěřitelně dlouhé tvůrčí pauzy) ničí kritiky i samotné diváky. Jedni ho uctívají, druzí by mu nejraději na hodně prudkých schodech podrazili nohy. Další obrazová esej znovu lépe sedne těm, kteří jsou předem vnitřně naladění na proud estetizovaných obrazů, nitra tápajících hrdinů i experimentální filmařinu. To the Wonder chce navodit dojem všednosti, ústřední hrdina bloudí mezi umělecky založenou ženou a přítelkyní z dětství. Co se na plátně děje, jaké je vnitřní rozpoložení postav, vnímáme z obrazu – třeba něžné doteky nebo nekonečné tančení představují chvíle plné pohody a radosti, aby chvíli na to mohly přijít černé mraky – kratičké dialogové scény pak pomáhají orientaci v ději. Malick znovu ukazuje lidskou bytost v nejrůznějších podobách, znovu na to jde „jinak“ a znovu předkládá postavy, které se radují, trpí, milují, tápou, hledají, nenachází… Kdo chce hledat, ať zvedne ruku, a nového Malicka se nebojí!!(16.8.2013)

  • Marek1991
    *****

    Skôr než niečo viac napíšem, chcem vyjadriť prianie. Terrence, prosím ťa, toč viac filmov. Ďalšie úžasné hľadanie šťastia a zmyslu života cez pocity a rozum, proste vnímanie okolitého sveta dušou. Malick premenil môj pohľad na psychologické a filozofické filmy. Je to najmä tým, že v jeho filmoch s kresťanským podtónom sa nachádzam. Toto bolo presne tak umelecké, ako to mám rád, kde rozmýšľam a nechávam plynúť fantáziu, kde sa tomu naplno oddám až mi to tlačí slzy do očí. Film je o rodine, ktorá spočiatku ani rodinou byť nemôže a z rôznych dôvodov odmieta určité dogmy, no zároveň by iné chcela, ale navzájom sa bijú, proste chcela by byť šťastná a nájsť tu svoju cestu a neverí, že niečo môže byť nemožné. Do vzťahu a aj života sa z neúspešného hľadania vnáša beznádej, no po vzájomnej strate prichádza ten pocit zistenia, že sa milujú, zisťujú že treba ísť tam, kde bude ich láska a šťastie živé a nebude ich nič ubíjať, no kde to je, ide len o prítomný okamih, o čo vlastne ide? Nuž je asi pravda, že sa snaží vniesť určité veci z Biblie do svojich filmov, asi to tam naozaj treba vidieť a cítiť a prečo by potom mal byť zlý režisér aj keď iba čaká na pravý moment, čaká čo to vydá, keď v ceste za tým pravým niečo umelé nemusí byť ono? Prečo by to mala byť cesta späť a nie iba iná cesta, kde proste sú prírodné a náboženské zákony dané a my sa v nich hľadáme a nachádzame šťastie, pravdu a súzvuk s dokonalým? Kde hľadáme seba, nech už je skutočnosť akokoľvek krutá, kde často prehrávame, ideme od jednej k druhej s hlavou vztýčenou s tým, že to nie je márne, ale tá pravá cesta je cesta tŕnistá a nepekná? Odpovedzte si sami. Terrence je človek, ktorý mi akýkoľvek amerikanizmus robí znesiteľným, lebo aj keď sa to dievča zabávalo a šantilo v supermarkete, aj keď oslavovalo bohatstvo a kľud, len hľadalo odpoveď na to, čo je správne, hľadalo šťastie bez hnevu. Ja tiež necítim hnev voči svojim nepriateľom, tiež som si uvedomil, že môj pohľad na veci je dosť náboženský a ľavicový, lebo pritom ako sa tu oslavovalo súkromné vlastníctvo sa pri probléme s životným prostredím ukázalo, že svet sa nedá rozkúskovať a urobiť hranice, aby si jeden mohol užívať na úkor druhých a tí s tým nemohli nič urobiť. To im nezaručuje ani spoločné vlastníctvo, no pri zdieľaní je tu možnosť vzoprieť sa tomu s určitou šancou zmeny. Vo svete, kde ani dom, či to čo vás baví nemôžte robiť bez toho, aby ste v tunajšom nespravodlivom systéme odmeňovania neboli pohltení neslobodným systémom, iba s tým bojovať sú otázky slobody a šťastia tými najproblematickejšími, no máme tu lásku, ktorá nám všetko pomáha prekonať, pomáha ísť ďalej a to Terrence pre mňa do tohto filmu dal. Nikde nie je napísané, že ten alebo onen pozná odpoveď a tá je správna, no toto je typ filmu, kde ju môžte hľadať a neškatuľkuje sa tu, či nehovoria dogmy. Je to vidieť na osude tunajšieho kňaza, ktorý sám bol na ceste hľadania a druhým, ktorým ho potrebovali vedel ponúknuť iba určitú cestu, no nevedel im niečo nahovoriť, lebo by ich možno klamal a všetko pokazil, ale to ani netušil, že odovzdávaním svojej lásky a ukazovaním cesty plnil tú správnu úlohu aj keď o nej možno ani sám nevedel a nebol z toho preto šťastný. To, čo som teraz všetko napísal môžte pochopiť rôzne, lebo sám zisťujem, že môj komentár dáva tentokrát viac výkladov a sám si v ňom nachádzam hneď niekoľko zaujímavých, no vedzte, že odkaz tohto filmu je jasný a že je to pre mňa skvost. Láska, ktorá nás miluješ. Ďakujem ti!(5.7.2013)

  • H34D
    **

    Malebná krajina, jeden krásný záběr za druhým, ano, tohle Malick umí. Jeho smysl pro vizuál mě nikdy neomrzí. Bohužel pokus o mimoslovné vyprávění selhal, neboť zde jaksi není, co vyprávět. Pokud si do prožívání postav vyloženě nedosadíte něco z vlastního života, vaše šance film prožít, jsou mizivé. Přitomnost kněze a narážky na náboženství sice vybízí k zamyšlení nad tím, co se za oponou banálního vztahu vlastně skrývá, ale pocit zaujetí filmem se stejně nedostaví. Malick, zdá se, dospěl do fáze, kdy už masturbuje jen sám nad sebou... 3/10(4.8.2013)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace