Fontána pro Zuzanu

V porovnaní s ostatnou tvorbou Dušana Rapoša vysoký nadpriemer, ale na bežné pomery jeden veľmi priemerný film, kde jeho klady sú dobová hudba a herecký výkon Slava Záhradníka (áno, ten Oné z Pacha), inak je to veľmi kŕčovitý až banálny príbeh o dospievajúcej mládeži 80tych rokov. Predabovaná neplnoletá Vejmělková s náhodne odhaleným bujným poprsím je ešte jeden klad, ale ten sa už týka trilógie samotnej (veď ako je možné, že rodená Bratislavčanka hovorí v dvojke československy a v trojke česky? najväčší fail v kontinuite), jej potmavšia kamarátka s bizónmi v podpazuší s hlasom Zuzany Tlučkovej, či postava Zuzaninej staršej sestry, ktorá je tak príšerne naivná a infantílna, že to trieska dverami, už patria k mnohým nedostatkom filmu. Ale ako som spomenul, je to priemer. (15.09.2010)

,,KEĎ MÁ ČLOVEK PÄTNÁSŤ, ŽIVOT JE NANIČ." __ Film som dlhodobo ignoroval a predstavoval pre mňa absolútny okraj môjho diváckeho záujmu, až keď som teraz nevešal prádlo a akurát do znova vysielala telka. Zrazu som si neviem ako pozrel celú druhú polovicu a zaujatím som následne vyhľadal na internete aj začiatok. Nepozeralo sa mi nato zle, aj keď film má svoje nedostatky, na ktoré predo mnou poukazujú iní užívatelia. Na neprirodzene znejúce dialógy som si časom zvykol, pretože ide o typický problém slovenských scenárov, ktoré sú buď priveľmi vulgárne, alebo umelo strojené. Jednoducho mladí nehovoria príma, ale popiči; nevraví sa frajeri, ale kok*ti; babe sa nepovie si sprostá, ale si je*nutá a určite sa nepovie grázli, ale prinajmenšom hajzli. V tej dobe to z dôvodu zamerania pre mladé publikom súdruhovia nedovolili, zato im nevadilo - možno z dôvodu slabšej sexuálnej osvety na školy - ukázať mladé prsia, a že sa Vejmělková nemala začo hanbiť (Bábekovi závidím). Možno išlo o istý kalkul, ktorým sa chcela prebiť slaboduchý príbeh s prakticky všetkými, do stratena vedúcimi zápletkami. Ako klad tohto pseudomuzikálu, možno okrem hudby - vrátane ústredného megahitu ,,Všetci nám môžu závidieť" radiť technické spracovanie filmu so zreteľom na dynamiku kamery a strihu snažiacich sa priblížiť Západnej produkcii. Ľúbostná scéna vo fontáne je nakrútená výborne a následný záver ma absolútne zdrvil. (6391. hodnotenie, 152. komentár k filmu) (14.11.2018)

Výborný slovenský film. Za tým si stojím. Dejovo to síce nie je nič moc, ale malo to tú správnu atmosféru doby, ktorú som tesne minul. Ako som sa tu dočítal, tento film sa dá nazvať aj výpoveďou sídliskovej generácie. Krásna Vejmělková a famózna hudba, ktorá film posunula o * vyššie, si zaslúžia pozornosť. Nebyť toho, že je to SLOVENSKÝ film, hodnotenie by bolo trošku nižšie... 70% (03.08.2015)

Dalo by sa samozrejme vytknúť takmer všetko (počnúc nie až tak často príjemnou a naopak veľmi často opakovanou hudbou cez samoúčelný príbeh až po absurdné herectvo), ale keď to má takú neodolateľnú atmosféru... Nejak si nemôžem pomôcť, ale na tento náš počin som normálne hrdý! A Vejmělková nie je ani veľmi krásna, ale jej kozy vyvalené vyhrnutím trička za točiacej sa kamery určite sprevádzala nie len moje detské sny. (14.05.2013)

Neuveriteľne verne opísaná atmosféra Bratislavy 80-tych rokov spojená s výbornými pesničkami do celku, ktorý dnes už mladým (súdiac podľa príspevkov) nič nehovorí, ale pre nás, pamätníkov, bude mať vždy neopísateľné čaro. Pre mňa osobne je to jediný film Dušana Rapoša, ktorý dokážem dopozerať a stal sa pre mňa kultom. V tomto filme sa určite nájde každý, kto vyrastal na sídlisku. Mne umožňuje vrátiť sa k prvým zaľúbeniam, ku školským časom, jednoducho návrat do detstva. Preto ho hodnotím 90%. Táto fontána skutočne stojí na Kupeckého ulici v Bratislave (v takom dvore obkolesenom panelákmi). Pred niekoľkými mesiacmi bola zrekonštruovaná a jej okolie upravené. (08.06.2009)