Čisté ruky

Klasická budovateľská dráma z 50. rokov o kolektivizácii na Slovensku, ktorá si netradične berie na pranier aj komunistov vo vyšších pozíciách, aj keď iba vrámci družstva či okresu. Herecky vynikajú vtedajší hereckí bardi - Viliam Záborský či Ctibor Filčík, tradične v zápornejších roliach. V hlavnej roli je obsadený Machata, tu tmavobrčkavý a s fúzikmi akoby to ani nebol on. Spracovanie je tiež na tú dobu tradičné - silné reči, škriepky a ohováračky dedinčanov, hlasitá orchestrálna hudba, občas vzletné výroky. Najzaujímavejšie ale na ňom je, že nechýbalo veľa a film by sa na popud tých hore nedochoval. Do trezora pochopím, ale zničiť? Niekto si dá niekoľkomesačnú či niekoročnú námahu a druhý by to okamihu ničil. O vynaložených peniazoch od danovníkov ani nehovoriac. (13.08.2019)

Naozaj rarita. Cieľom filmu bolo, v zhode s informáciami v tunajšom obsahu, poukázať na to, že do vysokých poschodí straníckej verchušky** sa votreli zapredanci imperializmu, vatikánski špióni a bývalí aktívni prisluhovači gardistov či esesákov. Dobre sa tam zabývali a teraz z vysokých pozícií likvidovali jednoduchých, no schopných a pracovitých komunistov. Tým spôsobovali všetky problémy družstevníctva v reálnom socializme. Lenže herec Viliam Záborský stvárnil sebavedomého, no pritom bodrého vyššieho funkcionára Komunistickej strany Slovenska dokonale a s všeobecnejším presahom. Vždy vysmiaty a blahosklonný pod maskou bodrej dobráckosti kuje zákerné fígle. Takto stvárnená postava až príliš pripomína obraz akéhokoľvek človeka opojeného mocou riadiacej funkcie, nielen agenta všivavého kapitalizmu. Ambiciózny podrazák, schopný potopiť kohokoľvek, no pred daným sa tváriť ako jeho spasiteľ. Takýchto Molčanov bolo medzi funcionármi strany a kadejakými riaditeľmi, či ich zaprdenými námestníkmi a firemnými právnikmi za socializmu neúrekom. A čuduj sa svete - dnes behá po firmách a úradoch podobných Molčanov ojojóój! **) - verchuška = stranícka alebo politicko-mocenská špička (v časoch socializmu stalinisticko-brežnevovského typu ju tvorili okrem ústredného výboru strany aj vedúci krajskí či okresní straníci, disponujúci niekedy až neuveriteľnými právomocami; slovo pochádza z ruského slova верхушка, je len jeho fonetickým prepisom do latinky bez zmeny významu). (24.10.2013)

Nevykreslená Harmanova minulosť. Nie je jasné aké manželstvo idú uzavrieť Grecovci, ktorí majú 4 deti, čo sa im na začiatku filmu stalo keď opúšťajú domov? A triumvirát Harman & Molčan & Ožvát - ich konanie nedostatočne rozvedené, ich jednota či neskôr nejednota nedostatočne vysvetlená. Toto sú mínusy ináč odvážného filmu, ktorí chceli komunisti nihilovať kvôli korupcii a nekalým praktikám vo vnútri straníctva. Nepodarilo sa vďaka Pánu Bohu a my si môžme užiť skvelé herectvo es ako Machata, Filčík, no hlavne brilantne ľudáckeho a úlisného Záborského. Príbeh, ktorý má spád, riešia sa aj osobné problémy, nevera s farárom, tlaky na presadenie si svojej pravdy či videnia sveta, kariérizmus... Už len to lepšie vyskladať do celku. (14.11.2020)

Čiernobiela dráma je druhým celovečerným filmom A. Lettricha. Odohráva sa v 50. rokoch 20. storočia na východnom Slovensku . Zaoberá sa negatívnymi javmi, ktoré sa vyskytli pri zakladaní JRD (nečestnosť straníckych funkcionárov – viď Molčan, rozkrádanie JRD...). Film síce neodsudzuje kolektivizáciu (združstevňovanie) poľnohospodárstva, len poukazuje na niektoré jej temné stránky, napriek tomu bol zakázaný a skončil v trezore. Film vznikol v roku, v ktorom sa uskutočnil 20. zjazd KSSZ, ktorý odsúdil Stalinov kult, pre súdruhov bol však neprijateľný a preto rozhodli o jeho zničení. Napriek rozhodnutiu ÚV KSČ sa film podarilo zachrániť v podobe duplikátu negatívu. Karol Machata hrá opäť kladnú postavu Greca, Ctiborovi Filčíkovi sa zase ušla negatívna postava Harmana, ktorého manželka podvádza s farárom Ožvátom. Asi najnegatívnejšiu postavu, intrigánskeho Molčana, si zahral Viliam Záborský. V úlohe Čisárika sa predstavil režisér filmu – Andrej Lettrich. (08.11.2010)

Zvláštně rozpolcený film. Na jedné straně poukazuje na problémy v tehdejších zemědělských družstvech, ale na druhé straně z toho obviňuje pouze diverzanty, řízené ze Západu. V roce 1956 už byli záškodníci trochu z módy. Ale film stejně putoval do trezoru, protože komunistům se nelíbila ta kritická část. Jinak scénář docela ujde, ale herci jsou příliš teatrální. (24.01.2010)