Řbitov zviřátek

Řbitov zviřátek je v minulém století zamrzlou a rutinně režírovanou přehlídkou vyčpělých prostředků, jimiž se tvůrci marně snaží diváka vyděsit, zlověstně se tvářícím kocourem počínaje a pohřebním průvodem dětí v karnevalových maskách konče. Oproti Kingově předloze jde o psychologicky velmi plochý a řídký horor, trpící absencí napětí, zakletý v opakujících se nočních můrách svých hrdinů, jednoduchých záhrobních motivech a obligátních lekačkách ze čtvrté cenové, realizovaných bez známky vynalézavosti. Od předchozí, třicet let staré adaptace, se to liší jen minimálně - sporadické změny v ději dávají tušit, že tvůrci se aspoň snažili nenatočit úplnou kopii, tím (a kvalitním obrazem a současnými herci) ale ta modernizace bohužel končí. (04.04.2019)

Je to pekne strašidelne, temne, krvavé a drsné. Lakačky taktiež fungujú a nervózna hudba sa vám vryje pod kožu. To sa musí nechať. No film s roku 1989 ma bavil o niečo viac ako toto. Prvá polka mi prišila dokonca lepšia ako ta druha, v ktorej už proste nebolo čím prekvapiť. Viac ma bavilo to tajomno okolo cintorínu ako záverečná vyvražďovačka. 70% - 3* (09.07.2019)

Ďalší tuctový horor, ktorý som si pozrel v kine. Hrá v ňom „populárny” austrálsky herec, Jason Clarke, keď si začínam postupne uvedomovať, že jeho filmografia v podstate (väčšinou) nestojí ani za fajku dymu, čiže je to v prvom rade herec na jedno pozretie, s tým, že nemáte absolútne žiadnu chuť sa k nemu znovu vracať, ale to je iba môj uhol pohľadu ! Zaujímavejšia sa mi jednoznačne videla jeho filmová dcéra Ellie (Jeté Laurence), ktorá sa musela popasovať s neľahkou dvoj/rolou úplne normálnej i psychopatickej, mladučkej postavy, čo je akási kombinácia dcéry nadovšetko mixovaná - s pravnučkou Victora Frankensteina a typickým predstaviteľom „živého-mŕtveho” . _Sledovanie rodiny Louisa Creeda, kedy pohodovú existenčnú harmóniu vystrieda intenzívny teror, nemá konca kraja, keď na rad prichádzajú už klasické, „infarktové sekvencie” , ktoré sa snažia, aby bol divák spoľahlivo vydesený na smrť, sú najúčinnejšie práve, v čo najlepšej kinosále - s veľkým plátnom a dynamickým zvukom ! Občas som si n. myslel, že príde zástava srdca, pretože tá strašidelná razancia sa len zvyšovala, až to nie je zrovna úplne najideálnejšie ? Takýto druh žánru je určený predovšetkým teenagerom, odchovaným na sociálnych sieťach (FACEBOOK = virtuálni zombies), a tí sa v ňom istoistne nájdu. Mňa osobne, viacej oslovila prvá, psychologická rovina filmu, než tá druhá, ktorá smerovala už k vopred predvídateľnému finále, a to skončilo tak nemastne-neslane, skrátka, dalo sa to čakať ? Knihu Stephena Kinga som nečítal, pôvodný film spred tridsiatich rokov som taktiež nevidel (vraj, ani ten nie je bohviečo extra), a keď by som mal na záver skonštatovať výsledne dojmy: tak najmä kocúr Church (pomenovaný podľa britskej osobnosti Winstona Churchilla ) neustále vytváral nepríjemnú, dusivú atmosféru, ktorá stojí za povšimnutie, t.j. rozpútanie pekla má na svedomí práve táto mačkovitá šelma, a je naozaj extrémne - nebezpečná ! Tých faktorov je tu viacero... (14.04.2019)

Z hlediska současných hororů, nadstandardní kousek, kterému však vyjma závěru chybí inovace a větší drive. Takhle dokáže občas vyděsit, ale stupňovanou atmosféru, nikdy nedokáže řádně vygradovat. A v mnoha ohledech je to opravdu škoda, protože potenciál na hororovou pecku tu byl, přestože tu už jedno filmové zpracování bylo. (16.05.2019)

Akoby zatúlany direct-to-dvd kúsok z roku 2005. Strašne zastaralý schematický scenár, otrasný strih, videoherné efekty a nudný vizuál... takto sa už dnes horory netočia. Kevin Kölsch a Dennis Widmyer hlava nehlava na seba lepia scény z knihy bez toho, aby sa zamysleli, či to vôbec dáva zmysel. Jednotlivé motivácie sú, podobne ako v prvej adaptácii, úplne deravé a je to len sled expozičných scén. Dnes sa ale postavy píšu úplne inak. Stačí sa pozrieť na Hereditary s podobne melancholickým námetom. (19.08.2019)