進撃の巨人
Attack on Titan
Režie:
Šindži HigučiKamera:
Šódži EharaHudba:
Širó SagisuHrají:
Haruma Miura, Rina Takeda, Kiko Mizuhara, Džun Kunimura, Satomi Išihara, Kanata Hongó, Nanami Sakuraba, Nana Seino, Hiroki Hasegawa, Ajame Misaki (více)Obsahy(1)
Před sto lety se na Zemi objevili titáni. Pro lidstvo to znamenalo jediné – téměř úplné vyhlazení. Přeživší se schovali za vysoké hradby, přes které by se žádný titán neměl dostat, ale opravdu to tak je? Po mnoha letech, kdy se lidé nemuseli obávat o své životy, se situace mění, když jsou hradby prolomeny. Kdo se těm obrovitý zabijáků postaví?! (Zíza)
(více)Recenze (59)
Nejsem znalec seriálu, film jsem si pustil spíše kvůli tématice. Attack on Titan je Japonský blockbuster, ale vizuálně se divák příliš nepokochá, laicky řečeno se jedná o "digitální bordel" kde úsměvné efekty střídají zdařilejší. Potěšil mne špinavý look a poměrně slušná porce gore byť v digitálním provedení. Tempo není špatné, akce je poměrně dost, akorát ve středě filmu se objeví pár hluchých míst. Na vyšší než průměrné hodnocení však jít nehodlám. Škoda, že se takové tématiky neujala třeba Korea, vizuálně by to bylo k zesrání. 60% ()
Mangu ani anime neznám (teda zatím, první sešit anime ke mě doputuje cca za měsíc, pak se rozhodnu i o seriálu), ale tenhle film od obého dokonale odrazuje, neb je převelice špatným, co může fungovat na jiném médiu, v regulerním filmu, který by se dal považovat za druholigový blockbuster, prostě a jednoduše neprojde - například herci - ti jsou ve filmu tak neskutečně špatní, že je pravděpodobně producenstvo vybralo jen na základě vhodné krevní skupiny, nebo fakt nevím. Poměrně otravné byli i emo účesy poloviny přítomných, díky kterým se dali rozeznat jen pomocí nepříliš odlišných čelistí a jednoho rašícího knířku italského lehkého kavaleristy začátku devatenáctého století (no dobře, přeháním, ale pointu v přebujelé šamponovitosti jsem snad sdělil dostatečně). I když, abych nebyl příliš kritický jen k ansámblu, ono by to asi bylo lepší, kdyby jim scénárista do hůst necpal jen odpornou sbírku céčkových klišé hodných leda tak porno parodie čaroděje ze země Koz. A může to spasit akce, či děshrůzný vzhled titánstva? Ne. vizáž je velmi, velmi odfláknutá, titání jsou prostě jen lidé, co mají přelepené bradavky a zakryté genitálie a kdosi jim roztrhl mordu dle jokerovského stylu, co jsem koukal na anime a obrázky z mangy, tak tam to vypadá relativně dobře, díky nejistým detailům, tady to vypadá jen hodně směšně i díky velmi, velmi vtipné a nepovedené práci s cgi, kdy použití zelených obrazovek řve snad z každého záběru. To že na opravdu kvalitní digitální efekty jako např. v Pacifickém Rímu (když už jsme u těch přerostlejch zrůdiček) chápu, rozpočet není bezedný, ale bohové, tady pohyb postav a veškeré pozadí působilo velmi amatérsky a místy spíš jako asylácká verze téhož námětu (a ne, to OPRAVDU není positivum!). Jedna hvězdička za slušný námět a závěrečnou sekvenci, která se dvě, nebo tři minuty dala sledovat bez ironického úšklebku na maine Gesicht. PS: mnohými adorovaný her. výkon Išihary Satomi je jen odporné přehrávání a mávání pařátkama. Domluvil jsem. ()
Dokážem pochopiť divákov, ktorí filmovému spracovaniu Shingeki no kyojin vyčítajú úpravy deja a postáv - zmien je tu naozaj obrovské množstvo a polemizovať o opaku je bezpredmetné. Je možné však toto kreatívne rozhodnutie obhájiť? Sú zmeny voči predlohe naozaj legitímnym dôvodom, prečo udeliť nízke hodnotenie? Nuž, to závisí od toho, aký máte postoj k celkovej idei "adaptovania zdrojového materiálu na iné médium". Objektivita samozrejme neexistuje nikdy, sú však faktory, ku ktorým by sa podľa môjho názoru malo prihliadať vždy. Trebárs také prachy. Na tie koniec koncov treba myslieť na prvom, na druhom a aj na treťom mieste, tak to proste je. A faktom ostáva, že Japonci ich nikdy nemali a ani v dohľadnej dobe nebudú mať toľko, ako najväčšie produkčné spoločnosti Hollywoodu. V Toho Pictures nemali na veľké medzinárodné obsadenie, kde by jedinou autentickou Japonkou bola fan-favourite Mikasa Ackerman. Nemali na monumentálne gotické mestá, nemali na gigantické steny. Nemali skrátka prostriedky na to, aby zadaptovali pôvodnú mangu/anime v ideálnej podobe. Preto je obsadenie japonské, preto je z Erena Jaegera iba obyčajný Eren, preto je Armin čiernovlasý Japonec a nie blond Nemec, preto sú veľkolepé múry Shina, Maria a Rose iba anonymné steny zredukovanej dĺžky. Nebudem ani príliš preháňať ak poviem, že môžeme byť vlastne radi za zachovanie krstných mien ako Jean alebo Sasha, pretože vzhľadom na okolnosti by mali tvorcovia plné právo zmeniť aj tie, a takto si vlastne na seba uplietli bič, pretože neznalým divákom bude prítomnosť podobných mien v japonskom filme prinajmenšom podozrivá. Skrátka a dobre: adaptácia. Prispôsobenie sa podmienkam, ktoré nemusia byť vždy ideálne. Prispôsobenie, pri ktorom je vizuálna stránka a mená postáv tým najmenším problémom. Scenáristi a režisér totiž stáli proti oveľa väčšiemu Titanovi, a síce starému známemu problému "ako uspokojivo napchať príbeh x-dielneho seriálu do x-minútového filmu". V tejto chvíli by som čitateľstvo, ktoré pri tomto grafomanskom príspevku doposiaľ zotrvalo, odkázal do profilu filmu "Berserk: Ōgon jidai-hen I - Haō no tamago". Podobne ako v prípade titanov je aj prvý diel berserkovskej trilógie adaptáciou anime seriálu, ktorý má však na rozdiel od filmu Shinjiho Higuchiho výhodu v tom, že neopustil vody animácie a nepokúšal sa o spracovanie hrané. Teda, aby som bol úplne presný: tá výhoda je čisto teoretická. V praxi je totiž Berserk: Golden Age Arc I. katastrofálnym clusterfuckom, ktorý je pre neznalca pôvodného anime (čo som bol v tomto prípade úbohý ja) nielen absolútne nepochopiteľný, ale tiež vzpierajúci sa akémukoľvek emocionálnemu precíteniu a prepojeniu s hlavnými postavami. Videli ste, koľko má ten film percent? 83! Je mi jedno, koľko otaku tým teraz naštvem, ale pre mňa už bude filmový Berserk na večné veky iba "tou skratkovitou kokotinou s bielovlasým transvestitom, pri ktorej mi bolo tak maximálne ľúto úbohého Shira Sagisua, že k nej musel skladať hudbu". A je úplne jedno, či sa pre mňa niektoré súvislosti stanú jasnejšími, ak si niekedy náhodou pozriem pôvodný seriál. Adaptácia má byť pochopiteľná pre všetkých, nielen pre zarytých fanúšikov. Preto si v prípade tvorcov, ktorí sa tak odvážne pustili do filmového spracovania SNK, myslím, že je v konečnom dôsledku škoda, že nešli so zmenami ešte o kus ďalej. Kompletne vyhodiť Armina (ktorý je minimálne v tomto prvom dieli plánovaného dvojfilmu absolútne zbytočný) a sústrediť sa na rozvíjanie zvyšných charakterov v konštelácii, aká im bola nastavená. A práve tu je pes zakopaný: podľa môjho názoru to funguje. Miesto toho, aby som bol nasratý, že Eren a Mikasa už nie sú (takmer) súrodenci, ma skôr zaujíma, ako vo filme vlastne funguje ich novovytvorený vzťah potenciálnych milencov. Správajú sa postavy v súlade s ich novým príbehovým pozadím, v súlade s ich novými motiváciami? Áno, správajú. Má to na mňa emocionálny dopad? Samozrejme, hergot, dokonca viac, než som čakal. Higuchimu sa podarilo nemysliteľné a nielen že jeho film skutočne funguje ako príbeh s uspokojivým (hoci miestami predsa len trochu uponáhľaným) začiatkom, stredom a koncom, ale v záujme dosiahnutia skutočnej kompaktnosti a svojbytnosti finálneho diela sa sústredí aj na také drobnosti ako "atmosféra" a "zaujímavé vedľajšie postavy". Iste, Armin je sám o sebe skutočne zbytočný. Ale aj tento môj názor dostával isté trhliny v momentoch, kedy Higuchi rozvíjal vzťah medzi ním a pahltnou Sashou. Zosmutnel som, keď sa romanca iného, takmer anonymného páriku dopracovala k svojmu trpkému koncu. A bol som doslova a dopísmena šokovaný, keď si tento film, od ktorého väčšina ľudí chcela iba čo najefektnejšiu rúbačku obrov, na moment zastavil a odhalil nám svoje srdce v podobe mladej mamičky Hiany, ktorá sa uprostred apokalypsy rozhodla vytasiť nie so svojimi badass bojovými skillmi, ale naopak so svojou prirodzenou ľudskou zraniteľnosťou a potrebou bezpečia, čo ako falošné a krátke by malo byť. Veď viete, ľudská hĺbka. Zaujímavosť postáv. Veci, na ktoré sa v poslednej dobe serie stále viac a viac. Nebudem na tento film nadávať, v žiadnom prípade. Nebudem pindať na nedokonalé triky, pretože na hrane uncanny-valley tancujúci Titani sú aj tak regulérne desiví. Nebudem pyskovať na pozmenené/odstránené/zredukované postavy, pretože ma aj v takejto podobe prinútili niečo k nim cítiť. Nebudem pohoršený hudbou, nakoľko heroický soundtrack Hiroyukiho Sawana zo seriálu by sa k tomuto filmu hodil asi ako Fantastická štvorka na Oscary (aj keď v Akadémii je to očividne samý kretén, tak človek nikdy nevie...) a starý dobrý Shiro Sagisu dopĺňa obraz viac-menej presne tak, ako to konkrétna scéna potrebuje (pár prešľapov v podobe absolútne nevhodnej orchestrácie odpustím, pretože ako celok kope OSTčko vysokú ligu). Presne ako som spomínal, priatelia - adaptácia. Schopnosť vyťažiť maximum z každej situácie. Shingeki no kyojin: Zenpen nie je dokonalý. Má k tomu ďaleko. Vo svojej kategórii sa však môže smelo pozrieť do tváre adaptáciám z ranku filmovej Enderovej hry. Ak prehra, tak prehra naozaj so cťou. () (méně) (více)
Touto témou o tajomných obroch akéhokoľvek typu, ktorí ohrozujú ľudstvo nikdy nepohrdnem, takže som si nemohol nechať ujsť ani Attack on titan a síce nie som sklamaný, ale ani určite zase tak moc spokojný. Ešte úvodná tretina je v poriadku, síce postavy si ma moc nezískali, prišli mi až moc obyčajné, ale film má zaujímavé univerzum, takže mi to aj dejovo vyhovovalo, potešia slušné kulisy postapokalyptického sveta, výborný útok titanov, ktorý je až prekvapivo nemilosrdný a surový, pričom skvelo funguje ich pocit neporaziteľnosti a tak vlastne aj prakticky beznádejnej situácie zvyšku ľudstva a tak v rámci žánru u mňa prevládali dosť dobré pocity. Ale následne to už začne upadať, síce určite musím pochváliť skvelé tempo, tu sa stále niečo deje, takže mi to ubehlo veľmi rýchlo, postavy mi už prišli o trochu sympatickejšie a postapokaliptický svet stále funguje, ale film zbytočne rýchlo prejde do béčkového, ale tým hlúpym spôsobom a preakčnelého módu, kedy už je možné všetko. Hlavne zabíjanie Titánov sa už zdá, ako tá najjednoduchšia záležitosť, čím sa zničí všetko, čo sa budovalo v prvej tretine a tak ma to už vlastne aj prestalo výraznejšie zaujímať a dopozeral som to už len kvôli spomínaným kladom. Čo sa týka akcie, je celkom veľkolepá a v rámci žánru až prekvapivo drsná, tu sú ľudia trhaní na kusy a krvou sa nešetrí, na čo teda z podobných filmov rozhodne nie som zvyknutý, ale až na ten prvý útok mi ani nepríde až tak zaujímavá. A hlavne spôsob boja ľudí z druhej polovice mi vôbec nevyhovoval, pričom to ešte vôbec nefunguje ani v rámci vlastných pravidiel, takže tu už nemalo čo výraznejšie baviť. V rámci obsadenia ma zaujal vlastne iba charizmatický Jun Kunimura v úlohe dôstojníka, ktorého vždy rád vidím, ten zvyšok mi už prišiel úplne nevýrazný, ale zase aspoň ženské postavy boli sympatické. A vizuál je skôr len priemer, páčili sa mi kulisy a niektoré efekty, ale inak to bolo až moc viditeľne digitálne, takže ani tu nemôžem byť až tak moc spokojný. Takže nebolo to zlé, prvá tretina sa mi páčila a aj celkovo to bolo svižné a občas aj zábavné, ale na viac, než lepší priemer to nemá. Pokračovanie si pozriem, ale očakávam prinajlepšom rovnakú úroveň. 57% ()
Nakonec to není tak špatné, jak všichni odborní japonští recenzenti deklarují. Prostě špinavá fantasy antiutopická rvačka s efekty, na který chudý japonský rozpočet mohl dosáhnout. Na filmu, oproti manze a anime, se mi líbí, jak jde krásně vidět všechna na bída a špína – doslova. Nemá smysl vůbec srovnávat, co je oproti předloze jiné a co chybí, protože to je přeci logické, že to bude jiné; do dvou filmů prostě nejde nacpat všechno, co všichni fanoušci Titánů tak milují (zdravíme Leviho). Přesto mi v tomto prvním filmu přišlo, že příběh není zrovna ta nejsilnější stránka. Zdálo se mi to poměrně nevyrovnané, uvidíme co přinese druhý díl. Co se hereckých výkonů týče, v podstatě nemám co vytknout kromě Harumy ztvárňujícího Erena. Jeho ztvárňování některých emocí mi prostě vůbec nesedí a buď je to mnou, nebo prostě není moc dobrým hercem. Pokud bych to vzala z druhé strany, tak musím se všemi souhlasit – nejlepší byla Išihara Satomi, ta si tu roli snad pekelně užívala, protože takový charakter už snad ve své herecké kariéře nedostane; jaká to škoda! No a speciální pochvalu ode mě dostává závěrečná píseň, která se ke filmu sice moc nehodí, ale já si ji pouštěla asi desetkrát za sebou. Jsem zvědavá, jak se s tím, co načali, poperou v druhém filmu. Doufám, že to brzy zjistím. Velká škoda, že to tu neběželo v kinech, stříbrné plátno si to zaslouží. ()
Galerie (49)
Zajímavosti (1)
- Původním záměrem produkční společnosti bylo obsazení režiséra Tecuja Nakašima. Prohlášení o jeho oficiálním obsazení se objevilo v roce 2011 z kraje listopadu, aby se jen měsíc nato objevila zpráva o jeho náhlém odchodu od rozpracovaného filmového projektu. Důvodem režisérova odchodu byla markantní rozdílnost v kreativním pojetí celé komplexity snímku se zástupci produkční společnosti. Následující rok se filmového projektu ujal režisér Šindži Higuči. Natáčení filmového snímku odstartovalo v květnu roku 2014 a bylo ukončeno téhož roku v srpnu. Mezi filmovými lokacemi se objevují výhradně japonské lokace, jako jsou ostrov Hašima, ležící v prefektuře Nagasaki, prefektura Kumamoto, prefektura Ibaraki a filmová studia Toho. (Conspi)
Reklama